U nej na balkóne a aj inde...

stojím tak na balkóne 
v ruke mi dymí cigareta
sledujem stromy na Urpíne
na malom kopci sveta

opriem sa o palesát
malého balkóniku
začnem si trochu miešať
súkromnú politiku

stalo sa čo stať sa malo
už je to za nami
v byte ma dakto čaká 
s krásnymi očami

zhasil som cigaretu v sklenenom popolníku
vhupol som do bytu
zabudol čo je za Urpínom
začal zas cítiť v svete inom

sadol si na stoličku
díval sa na ňu v tichu
osviežiť pery na jej líčku
v srdci si hudiem modlitbičku

ďakovať Bohu za to málo
čo to stvorenie mi dalo....
dalo mi vlastne veľa
viem že zas vo mne drieme viera

domodlil som sa tíško
Boh počúvať ma prestal
strešné som zatmil sklíčko
aby sa svedkom nestal

svedkom keď ja a ona
stali sa jedno telo
keď silou svojho lona
životy prebolelo

bolo to krásne Bože
aj keď si nevidel to
môžeš byť so mnou na nože 
ale ja veľmi som chcel to