Koalícia 5. februára 2026 predčasne ukončila rozpravu o vyslovení nedôvery vláde Roberta Fica. Tento text preto v rozprave nemohol zaznieť. Prinášam ho verejnosti touto formou.
V spojenej rozprave k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde a tiež viacerým ministrom a ministerke chcem hovoriť o ideáloch vládnutia v demokratickej spoločnosti. O tých ideáloch, ktoré vláda a jej ministri ignorujú a porušujú a tým vedú našu krajinu do úpadku a morálneho rozvratu.
Demokracia nie je len jedným z mnohých spôsobov riadenia vecí verejných. Demokracia je zrkadlením našej ľudskej podstaty. To, ako sa správajú ľudia, ktorým bola zverená moc, je zrkadlom našej spoločnosti. Preto ako poslanci, zástupcovia verejnosti nemôžeme mlčať, keď konanie vlády a jej ministrov kriví obraz našej spoločnosti.
Aristoteles nazval človeka zoon politikon – bytosťou, ktorej podstata sa naplno realizuje až v spoločenstve, v konaní vo vzťahu k iným ľudským bytostiam. Zároveň Aristotelses varoval, že moc bez cnosti sa môže stať tyraniou.
Preto pri výkone moci musíme hovoriť o hodnotách, ktoré majú byť súčasťou dobrého vládnutia a musíme biť na poplach, keď sa tieto hodnoty z vládnutia vytrácajú.
Medzi tieto hodnoty patrí múdrosť, spravodlivosť, odvaha, zmysel pre zodpovednosť, rozvážnosť.
Nie sú to nejaké abstraktné ideály. Sú to úplne konkrétne požiadavky na ľudí vykonávajúcich moc. Sú to základné osobnostné predpoklady, bez ktorých sa naozaj výkon moci ľahko mení na tyraniu.
Eticky zodpovedné vládnutie začína práve rešpektovaním týchto hodnôt. Práve ony sú cestou k tomu, aby sa vládnutie nezvrhlo na bezbrehé upevňovanie vlastnej moci, znásilňovanie demokratických pravidiel a postupnú demontáž demokracie ako takej, ale aby výkon moci bol neustále otvorený demorkatickej kontrole.
Chcem teraz hovoriť o niekoľkých aspektoch demokratického výkonu moci, ktoré chýbajú v konaní tejto vlády a ministrov a pre ktoré ich dnes podrobujeme kritike.
Výkon moci je v demokracii dočasnou úlohou
Možnosť vykonávať moc v demokracii je vždy len dočasnou úlohou. Toto vedomie dočasnosti má byť dôležitým vnútorným kontrolným mechanizmom pre každého demokratického politika. Obmedzený čas na výkon moci má využiť na čo najefektívnejšiu službu spoločnosti s vedomím, že na konci volebného obdobia má vydať odpočet svojho vládnutia.
Pri pohľade na kroky súčasnej vlády mám však dojem, že vedomie dočasnosti zverenej moci sa pre súčasných koaličných politikov stáva skôr motorom ich zvráteného konania. Dočasnosť svojej politickej moci vnímajú ako príležitosť vykonať čím rýchlejšie a čím viac opatrení na upevnenie vlastnej moci, na oslabenie, či priamo demontáž inštitúcií, ktoré potrebujeme v demokratickej spoločnosti na kontrolu moci.
Každé rozhodnutie politika má vplyv na životy, na príležitosti, na spravodlivosť. Preto sa má prijímať s mimoriadnou mierou zodpovednosti a čo najširšiou účasťou verejnosti.
Moc je spojená so zodpovednosťou verejnosti
Výkon moci v demokratickej spoločnosti je v istom zmysle mimoriadnou morálnou záťažou pre zvolených politikov.
Filozof Paul Ricœur povedal: „Zodpovednosť znamená ochotu znášať dôsledky, ktoré vyplývajú z našich rozhodnutí.“
V tom spočíva váha morálnej záťaže, ktorej si ako demokraticky zvolení politici musíme byť vedomí. Ak túto záťaž niekto nie je ochotný alebo schopný uniesť zoči voči spoločenskej kritike a kontrole, má jemu zverenú moc vrátiť späť tým, ktorí mu ju zverili. V demokratickej spoločnosti na to máme ustálené mechanizmy. Odstúpenie ministra, ministerky, v krajnom prípade odstúpenie vlády a vypísanie nových volieb.
A presne to je to, čo tu teraz v mene verejnosti ako zvolení poslanci robíme - podrobujeme vládu a jej ministrov kritike. Nastavujeme im zrkadlo, aby sami sebe a predovšetkým poslancom ako zástupcom verejnosti odpovedali na otázku, či dokázali uniesť morálnu váhu, ktorú nesú pri výkone im zverenej moci.
Význam svedomia v politickom konaní
Politika vyžaduje racionálne rozhodnutia. Čistá racionalita však nestačí. Hostorik, filozof a americký prezident v období 1. svetovej vojny Woodrow Wilson pripomína: „Muž s mocou, ale bez svedomia môže zapáliť celú krajinu.“
Svedomie sa pre politika nesmie stať nejakým rušivým morálnyn reflexom. Pre demokratické vládnutie je nevyhnutné, aby mu jeho svedomie slúžilo ako vnútorný kompas.
Svedomie má politika viesť práve v situáciách, v ktorých mu jeho postavenie dáva rozsiahle právomoci. Nie každý detail výkonu moci je možné riešiť zákonmi a verejnou kontrolou. Práve preto je úloha svedomia pri výkone politickej moci mimoriadne dôležitá.
Svedomie v nás má prehovárať práve vtedy, keď naše konanie je síce legálne, ale nie je morálne správne.
Nie, neplatí to okrídlené a príznačné pre spôsob vládnutia na Slovensku “Vyhraj voľby a môžeš všetko.” To, že sa táto vláda stále viac riadi týmto zvráteným princípom zanemná, že jej členom chýba svedomie.
Kritika je demokratický rituál
V demokracii má svoje zvláštne miesto kritika výkonu moci. To je kľúčová úloha politickej opozície a médií. Ten, kto v demokracii vykonáva moc, musí byť pripravený čeliť kritike a zrozumiteľne, bez vzťahovačnosti, bez podráždenia vysvetľovať svoje rozhodnutia a stanoviská.
Kritická diskusia nie je nejaký otravný nástroj, ktorý zdržiava nositeľov moci pri dosahovaní ich politických cieľov. Kritická diskusia je krvným obehom demokracie. Umožňuje jej zachovať si vnútornú silu a prežiť.
Schopnosť viesť kritickú diskusiu pravidelne a vždy keď vzniknú pochybnosti o rozhodnutiach nositeľov moci je dôkazom toho, že politik je pripravený niesť dôsledky svojich činov.
Bývalý nemecký spolkový prezident Johannes Rau to formuloval takto: „Demokracia je forma štátu, ktorá z kritiky čerpá silu, nie slabosť.“
Vážení členovia a členky vlády, položte si otázku ako ste pripravení a schopní čeliť kritickej diskusii? Čo zostane ako stopa po vašom vládnutí? Škandalizovanie opozície, urážky kritických médií a ich redaktorov a redaktoriek, vyhýbanie sa kritickým otázkam.
Etika je každodenná prax politiky – nie príležitostná dekorácia
Etika nie je ozdobou demokracie. Nie je to nejaký slušne znejúci úvod a potom prejdeme k reálnej politike tvrdých lakťov a nevyberaných spôsobov.
Etika je politika. Prejavuje sa v malých, často neviditeľných rozhodnutiach každodenného života, v prístupe k chybám, v spôsobe, akým narábame s mocou, keď nás nikto nesleduje, v ochote vzdať sa krátkodobej výhody v prospech dlhodobej integrity.
Historik a držiteľ Pulitzerovej ceny za históriu James MacGregor Burns povedal: „Ak sa politika oddelí od etiky, stáva sa iba technikou moci.“
A to je presne to, čoho sme svedkami pri výkone moci touto vládou: chladnokrvný boj o udržanie sa pri moci, bez morálky, bez zodpovednosti, bez budúcnosti, neslušne, hrubo a vulgárne.
Kolegyne, kolegovia,
demokracia zaiste nepotrebuje dokonalých ľudí.
Potrebuje však ľudí, ktorí sú pripravení zodpovedať sa za svoje rozhodnutia a postoje, prijať kritiku, urobiť reflexiu a keď ich konanie neobstojí pred váhou argumentov, odísť a odovzdať moc, ktorá im bola dočasne zverená späť do rúk voličov.
Ďakujem za pozornosť.
Ondrej Prostredník
teológ a poslanec NR SR za Progresívne Slovensko
