Nikomu doteraz ale nenapadlo vymazať ten kríž. Poslanci Gyimesi a Taraba si však teraz svojím návrhom zakázať dúhovú vlajku na štátnych budovách takúto úvahu vypýtali.
Na prvé počutie ich návrh a zdôvodnenie znejú logicky. Štátne inštitúcie a ich zamestnanci majú byť pri výkone svojich funkcií ideologicky a nábožensky neutrálni. Aj minister financií Matovič to tak berie: „Zneužívať štátne budovy na šírenie propagandy akejkoľvek sexuálnej orientácie nie je v súlade s verejným záujmom,“ povedal v reakcii na návrh.
Lenže čo v situácii, keď sa štátne budovy svojou oficiálnou symbolikou hlásia k jednému konkrétnemu náboženstvu? Vidím dve riešenia.
To prvé označím hneď za zlé. Obávam sa však, že je presne tým, ktoré predkladatelia a obhajcovia návrhu sledujú. Kríž v štátnom znaku SR vnímajú naozaj ako previazanosť štátu na kresťanské náboženstvo. Dúhovú vlajku pod vplyvom interpretácie väčšiny kresťanských lídrov na Slovensku tiež vnímajú ako symbol ideológie, ktorá ohrozuje kresťanstvo. Ide teda o dve nezmieriteľné ideológie a postavenie ich symbolov vedľa seba je skutočne vyhlásením kultúrnej vojny. Prisúďme teda predkladateľom veľkoryso dobrú vôľu, že navrhovaným zákazom chcú predísť takejto vojne. Ich omyl a nebezpečenstvo tohto riešenia však spočíva v umelej ideologizácii oboch symbolov, kríža aj dúhy. Ak by boli dôslední, museli by spolu so zákazom dúhy vedľa štátneho symbolu zakázať aj symbol kríža v samotnom štátnom znaku.
To druhé riešenie vnímam ako dobré. Je ním stiahnutie návrhu. Odporučil to aj premiér Heger, hoci dosť nerozhodne a bez ochoty vymáhať ho silou svojho postavenia. Slabúčko hryzká, ale aj to sa cení v hnednúcej atmosfére slovenského parlamentu. K stiahnutiu však asi nedôjde a v parlamentných laviciach zasa raz budeme musieť počúvať homofóbne výlevy fašistov a ich „slušných“ sympatizantov z tábora „obyčajných“ a aj z tábora „smerujúcich“ a „sme-prorodinných“. Koľko šikovných ľudí túžiacich po živote v modernej krajine to zasa raz vyženie zo Slovenska už asi nikto ani neráta.
Aj tak však chcem spolu s premiérom Hegerom navrhnúť obom predkladateľom a ich vplyvnému obhajcovi na najvyššom poschodí ministerstva financií: stiahnite ten návrh, prosím. Ak pre vás kríž ešte niečo znamená, ak vám neslúži len ako symbol politického boja v mene obmedzenej náboženskej ideológie šíriacej strach z modernej tolerantnej spoločnosti, tak by ste mali vedieť, že ten, čo zomrel na kríži, zomrel, lebo jeho oponenti nezniesli jeho posolstvo lásky prekonávajúcej hlboké rozdelenie vtedajšej spoločnosti.
Dúha je aktualizáciou kríža a preto by sa vedľa seba mali zniesť.
Ondrej Prostredník
teológ a publicista
člen predsedníctva Progresívneho Slovenska
(Foto: vice)