Náboženské zhromaždenia nie sú nadradené iným zhromaždeniam

Písmo: A- | A+

Ján Figeľ pokladá súčasné zatvorenie kostolov za porušenie ústavného práva na náboženskú slobodu. Nie je isté, či svoje kroky koordinuje s ministrom Krajniakom. V každom prípade je jeho cieľ rovnaký.

Píše o zatvorených kostoloch. Ja však vidím každú nedeľu a aj v týždni množstvo otvorených kostolov, z ktorých za stanovených obmedzení prebiehajú internetové alebo televízne prenosy. Sloboda vyznávať náboženskú vieru teda určite nie je obmedzená. Je obmedzená sloboda zhromažďovať sa a je to tak správne a potrebné. 

Preštudoval som si jeho obsiahly list adresovaný premiérovi Matovičovi a členom vlády. Súčasťou jeho listu je argumentácia, s ktorou sa obracia na generálneho prokurátora, Ústavný súd SR a Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Ak máte záujem, môžete si ho prečítať tu: https://bit.ly/3v4UwYG

Ján Figeľ používa niekoľko populárnych argumentov v prospech otvorenia kostolov. Napríklad to, že rovnaký počet ľudí ako sa schádza v kostoloch sa schádza aj v obchodoch s potravinami, či v prostriedkoch hromadnej dopravy. Alebo to, že pre veriacich je účasť na bohoslužbe to isté, čo prijímanie, ako to on pomenoval, „fyzickej výživy“.

Ku cti mu slúži, že sa jednou vetou zmienil aj o potrebe otvorenia zariadení ponúkajúcich kultúrne a športové podujatia. Jeho šesťstranový list sa však venuje predovšetkým obsiahlej argumentácii, že zatvorením kostolov vláda porušuje ústavné právo občanov na náboženskú slobodu a zasahuje do garantovanej autonómie cirkví. Inými slovami hovorí presne to, čo na jeseň ústami svojho hovorcu povedali katolícki biskupi. Totiž, že štát nemá právo zatvoriť kostoly bez súhlasu cirkvi.

Jeho argumentačná línia je jednoduchá. Zákon 227/2002 Z.z., na základe ktorého vláda vyhlásila núdzový stav, nikde nespomína možnosť obmedziť náboženskú slobodu. A keďže súčasťou uplatňovania náboženskej slobody je aj sloboda prejavovať vieru spoločne s inými bohoslužbou, je vztiahnutie ustanovenia vyhlášky o zákaze verejných zhromaždení aj na bohoslužby, neoprávneným zásahom do základných práv a slobôd.

Nuž toto bude iste zaujímavý problém pre ústavných sudcov. Ktovie, možno s týmto podaním aj uspeje a vyhlášky o zákaze zhromažďovania sa nebudú vzťahovať na bohoslužby. Mimochodom už dnes platí pre cirkvi výnimka z ohlasovacej povinnosti pri organizovaní verejných zhromaždení. (Zákon 84/1990 Zb., §4, ods. 1, b).

Volať však po otvorení kostolov s argumentom, že zhromaždenia na bohoslužbe majú vyššiu ústavnú ochranu ako akékoľvek iné zhromaždenia považujem za veľmi nebezpečné. A to už nehovorím o tom, že zahlcovať prokuratúru a súdy takýmito zvláštnymi podaniami vo chvíli, keď Slovensko zaznamenáva najvyššie počty úmrtí a prenosu nákazy, je veľmi zvláštny počin.

Ondrej Prostredník
teológ a publicista
člen predsedníctva Progresívneho Slovenska

Skryť Zatvoriť reklamu