Riadenie ministerstva nie je procesia, pán Krajniak!

Písmo: A- | A+

Minister vlastne priznal, že je bezmocný. Zo svojej pozície odkazuje ľuďom, aby robili procesie ako kedysi v 1710-om v Trnave. Vraj to vtedy okamžite pomohlo.

Člen vlády teda zoči-voči pandémii posiela ľudí modliť sa a je ochotný otvoriť im k tomu aj kostoly, veď čo na tom, že odborníci považujú zhromažďovanie v kostoloch za vysoko rizikové.

Sú len dve vysvetlenia pre toto čudné vystupovanie: 1. Má informácie o bezvýchodiskovosti situácie, ktoré my nemáme a tým, čo po tom túžia, chce na poslednej ceste milosrdne poskytnúť aspoň nejakú útechu. Veď čo, aj tak zomrú. 2. Ministerské kreslo si pomýlil s kazateľňou svojej viery v magické účinky procesií a ohrozenie zdravia a životov státisícov ľudí ho pritom nezaujíma. Obe z neho robia človeka, ktorý na ministerstve nemá čo hľadať.

Minister tu nie je na to, aby poskytoval posledné pomazanie a už vôbec nie na to, aby svoju funkciu zneužíval na šírenie svojej náboženskej viery. Áno, jej vyznávanie patrí medzi základné práva, ale v popise práce ministra to určite nestojí. Práve naopak. Ako štátny úradník, by sa jej vyznávania pri výkone funkcie mal zdržať. Jeho prácou je, aby teraz v tejto situácii, ktorá státisíce ľudí tlačí do krachu, hľadal ešte účinnejšie prostriedky na čo najvyššiu a čo najrýchlejšiu finančnú pomoc. Čakajú na ňu a nie na jeho úvahy o účinkoch procesií. 

Milan Krajniak tak opäť raz pošliapal princípy sekulárneho štátu. A robí to stále arogantnejšie. Ako skutočný križiak zneužíva bezradnosť a zúfalstvo ľudí, aby ich verboval do svojej nezmyselnej výpravy na konci ktorej má byť víťazstvo nad „neveriacimi“. Inak sa totiž ani jeho výkrik o procesiách a otváraní kostolov ani nedá nazvať.

Je to hrubé zneužitie náboženskej viery na jeho osobné mocensko-politické ciele. Opäť rozohráva perfídnu hru, v ktorej predhadzovaním obmedzovania náboženskej slobody v podobe zatvorených kostolov robí z veriacich tých ukrivdených a mobilizuje ich na svoju podporu. Hucká ich a čím desivejšími farbami im pred očami maľuje strašiaka liberálnej demokracie. Lebo veď čo iné sa dá čakať, keď s odvolaním na náboženskú slobodu do hry vtiahne náboženskú mágiu spred tristo rokov? Len to, že tým vyprovokuje racionálne uvažujúcich ľudí, ktorí týmto čudným predstavám právom uštedria pár satirických frčiek.

A križiak má opäť koho chrániť.

Ondrej Prostredník
teológ a publicista
člen predsedníctva Progresívneho Slovenska

Skryť Zatvoriť reklamu