Peniaze štátu pre cirkvi boli v hre aj pri minulých cenzoch. Nie však priamo. Pri snahe dosiahnuť čo najvyšší výsledok išlo skôr o vyjadrenie veľkosti jednotlivých konfesií a od nich sa potom odvodzovala sila vyjednávacích pozícií v rokovaniach o výšku štátnej dotácie.
Teraz si to cirkvi po dlhých rokovaniach so štátom nechali v novembri 2019 napísať priamo do zákona (370/2019 Z.z.). Počty, ktoré vzídu zo štatistického zisťovania počas sčítania ľudu v kolónke „náboženské vyznanie“ sú jednou z premenných vo vzorci na výpočet výšky štátneho príspevku na obdobie nasledujúcich 10 rokov. Treba však dodať, že táto premenná má len veľmi nízku váhu. Oveľa vyššiu váhu majú druhé dve premenné a to je miera medziročného rastu inflácie a rast miezd v štátnej správe. Navyše, podľa dikcie príslušného ustanovenia sa zdá, že zákonodarca mal pri tomto kritériu na mysli posudzovanie spoločného výsledku všetkých cirkví a náboženských spoločností, ktoré poberajú štátny príspevok. Inými slovami, ak aj napríklad v nastávajúcom sčítaní evanjelici stratia viac ako 10% svojich veriacich, kým rímskokatolíci povedzme len 8%, nič sa nedeje, pretože pri váhe viac než trojmiliónovej rímskokatolíckej cirkvi v tomto súčte bude celkový percentuálny pokles počtu veriacich všetkých cirkví stále pod hranicou 10%.
Rozbehnuté kampane cirkví a rôznych združení naznačujú, že napriek tomu ide o veľa. Katolícki biskupi téme sčítania venujú viac než polovicu novoročného pastierskeho listu. Aj keď o finančných dopadoch výsledku taktne mlčia, vynaložené úsilie v porovnaní s podobnými pastierskymi listami pred minulými sčítaniami ľudu naznačuje, že si uvedomujú význam výsledku pre diskusiu o finančnej odluke, ktorej sa v budúcnosti nebudú môcť vyhnúť. Kým v roku 2001 zaznamenala katolícka cirkev rast v porovnaní s výsledkom z roku 1991 (zo 60,43% na 68,93% z celkového počtu obyvateľov Slovenska) v roku 2011 to už bol pokles na 62,02%. Omnoho horšie je na tom evanjelická cirkev, ktorej počty v roku 2011 klesli na úroveň 5,86%, čo je menej ako v roku 1991 (6,19%). Evanjelici rozbehli o to intenzívnejšiu kampaň a finančné dopady výsledku na svoj rozpočet v nej nijako neskrývajú. Veriacich povzbudzujú k prihláseniu sa aj súbežnou kampaňou „Veríme srdcom“ k 100. výročiu vzniku evanjelickej cirkvi.
Na druhej strane stojí kampaň občianskeho združenia Ethos „#bezvyznania“, ktorá upozorňuje na neobvyklý spôsob kladenia otázky o vierovyznaní v štatistickom zisťovaní na Slovensku, keďže formulár sa nepýta na to, či je niekto katolík, evanjelik alebo pravoslávny, ale na to, či sa hlási ku konkrétnej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Tým navodzuje dojem, že ide o zisťovanie členstva v cirkvi a nie osobnej konfesionálnej preferencie. Ethos tiež poukazuje na fakt, že nie všetky štáty v sčítaní kladú otázku o vierovyznaní a že v sekulárnom štáte by táto kategória nemala byť predmetom zisťovania zo strany štátnych orgánov. Kampaň Ethosu otvorene hovorí o súvislosti tejto otázky s výškou štátneho finančného príspevku pre cirkvi a povzbudzuje obyvateľov Slovenska, aby radšej označili možnosť „bez vyznania“ alebo aspoň možnosť „iné“, pri ktorej môžu uviesť konfesionálnu preferenciu bez uvedenia konkrétnej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
Uvedenie príslušnosti ku konkrétnej cirkvi v sčítacom formulári má pre ľudí rôzny význam. Viem si predstaviť, že pre mnohých veriacich je to forma priznania sa k viere. Tým by som rád odkázal, že prejavovať vieru anonymne a s vedomím, že ma to nič nestojí, je tak trochu jalové. Oveľa hodnotnejšie sú čitateľné postoje veriacich, za ktorými vidieť ich tvár a vynaložené úsilie.
Ak predstavitelia cirkví a náboženských spoločností súhlasili, či sami presadili do zákona, aby výsledok zo sčítania ľudu ovplyvňoval výšku štátneho finančného príspevku, myslím, že tým sami otvorili ešte ďalšiu rovinu diskusie. Označenie príslušnosti ku konkrétnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, aj keď nemá významnú váhu, sa predsa môže stať referendom o toľko diskutovanej finančnej odluke cirkví od štátu.
Preto zvážte, čo pre vás znamená zaškrtnutie toho, či onoho políčka. Ja svoju príslušnosť k evanjelickej cirkvi prejavujem tým, že sa k nej hrdo hlásim, podporujem ju finančne a svojimi postojmi. Zároveň som však presvedčený, že by sa mala finančne postaviť na vlastné nohy a nebyť existenčne závislá na štátnom príspevku. V sčítacom formulári teda označím „iné“ a dopíšem „evanjelik“, čím sa v tomto pomyselnom referende postavím na stranu finančnej odluky cirkví od štátu.
Ondrej Prostredník
teológ a publicista
člen predsedníctva Progresívneho Slovenska
