Progresívci sa na mojej mape nádeje začali objavovať hneď v ich začiatkoch. Medzi zakladajúcimi členmi mám mnoho priateľov a kolegov z oblasti teológie.
Sledoval som ich cestu a diskusie o formovaní princípov hnutia, ktoré pre mňa stelesňovali to, čo očakávam od politikov. Bolo to v dobe, keď sa už zdalo, že slovo politik bude stále viac nadávkou a vždy menej synonymom riešení spájajúcich ľudí do jednej súdržnej spoločnosti.
Práve komunita týchto ľudí ma presvedčila, že politika sa dá robiť aj inak. Vďaka nim, ich hodnotám a ich autentickému záujmu o to, aby sa naša krajina stala lepšie fungujúcou, spravodlivejšou, ľudskejšou, som sa aj ja sám rozhodol priložiť ruku k tomuto úžasnému dielu.
Víkend strávený na PS chate ma len utvrdil v tom, že okolo nás je dosť ľudí, ktorí sú nositeľmi zmeny. Sú to ľudia, ktorí sa neutápajú vo frustrácii zo zlých skúsenosti. Pri pohľade na dianie v našej spoločnosti majú nádej. A nielen to. Majú energiu a zručnosti potrebné k tomu, aby vykonali zmeny k lepšiemu.
Bol to čas, ktorý bol naplnený jednak zadosťučinením z víťazstva Zuzany Čaputovej. Podpora, ktorú naša nová prezidentka získala vo voľbách nie je iba volaním po zmene. Je tiež potvrdením toho, ako, akými hodnotami a prostriedkami sa táto zmena medzi nami má udiať. A tieto hodnoty a prostriedky sa zrodili v srdciach, v hlavách a v diskusiách ľudí okolo Progresívneho Slovenska.
Bol to však aj čas naplnený otvorenými diskusiami o budúcnosti, o eurovoľbách a budúcoročných voľbách do národnej rady. Spôsob vedenia diskusie, otvorenosť a sloboda ľudí púšťať sa do argumentačných súbojov, zodpovedné zvažovanie alternatív – to všetko ma presvedčilo, že som spoznal ľudí, s ktorými spoločne chcem priniesť zmenu pre túto krajinu.
Preto sa v nadchádzajúcich eurovoľbách 25. mája budem uchádzať o podporu voličov a postavím sa za
SKUTOČNE EURÓPSKE SLOVENSKO
a
SKUTOČNE EURÓPSKE PRÁVA A SLOBODY.
