Ktovie čoho sa ešte do 20. januára dočkáme. Včerajšok však určite zostane v učebniciach dejepisu zapísaný ako najhlbšie dno nezodpovednosti populistických lídrov. Trump to hral na martýra. Nemyslím, že by po sčítaní hlasov a vyhlásení Bidena za víťaza ešte dúfal vo svoje zotrvanie v Bielom dome. Svoje posledné dni v úrade však chcel využiť na to, aby v pamäti svojich voličov zostal ako obeť nespravodlivých volieb.
Jeho neschopnosť čestne prijať porážku vo voľbách však píše úplne iný príbeh. Neodchádza ako obeť. Odchádza ako slaboch, ktorý v kríze nedokáže viesť, zlyháva a naplno obnažuje svoju úbohosť. Tak ako v ktoromkoľvek inom vzťahu, aj tu autoritársky charakter po strate moci zostáva osamotený a zanecháva rozvrat a stratu dôvery.
Poviete si, že tisícky jeho podporovateľov, ktorí včera násilne vtrhli do priestorov Kapitolu, predsa svedčia o opaku. Trump podľa toho opäť ukázal svoju silu a to, že nikam neodchádza. Má na svojej strane milióny voličov a desaťtisíce ľudí odhodlaných postaviť sa za neho aj fyzicky a so zbraňou v ruke.
Snímky zo včerajšej vzbury zaiste zostanú v pamäti mnohých zapísané ako prejav moci a zastrašovania. V skutočnosti sú však dôkazom slabosti Trumpovho charakteru a politických schopností. Vo svojej zaslepenosti mocou a v opojení z davu, ktorý volal na jeho podporu nedokázal prejaviť silu charakteru a povedať, že uznáva súperovo víťazstvo a svojim voličom ďakuje za podporu. Nie, on pokračoval vo svojej nezodpovednej hre s emóciami a poslal dav na Kapitol v mylnej predstave, že jeho obliehanie bude dokonalou ozdobou ikony prezidenta, ktorý je obeťou sfalšovaných volieb.
Ako prezident ešte stále v úrade musel mať predsa spravodajské informácie o rizikovom správaní davu, o jeho nestabilite a o tom, čo všetko môže pokračovanie tejto manifestácie spôsobiť. Napriek tomu to urobil. Keď potom odkázal svojim podporovateľom, aby sa rozišli, nebol to už prejav štátnickosti a moci. Bolo to zbabelé cúvnutie slabocha, ktorý rozpútal peklo a potom si chcel umyť ruky a vyvliecť sa zo zodpovednosti.
Na ulici tak stojí rozvášnený dav. Produkt Trumpovej nezodpovednej politiky a neschopnosti prijať volebnú porážku. Dav, ktorý čaká na nového vodcu. Trump to už nemôže byť. Premeškal všetky svoje príležitosti. Na najvyšších poschodiach americkej politickej moci od neho odskakujú teraz už aj tí najvernejší. Zostáva sám, zahanbený, zosmiešnený a bezmocný. Na ulici necháva pohodenú nebezpečnú výbušninu, od ktorej teraz dáva ruky preč a nie je ochotný prispieť k jej zneškodneniu.
Posledné Trumpove dni v úrade sú dokonalou štúdiou toho, kam spoločnosť môžu doviesť patologickí populisti, ktorým ide v politike v prvom rade o opájanie sa drogou popularity. Je to lekcia aj pre slovenskú politiku a pre tých, ktorí pomáhajú svojím vplyvom a vyjadreniami podpory smerovať voličov k politikom nebezpečne závislým na vlastnej popularite.
Ondrej Prostredník
teológ a publicista
člen predsedníctva Progresívneho Slovenska
