V parlamente sa prerokúva Programové vyhlásenie vlády, dokument, ktorý má byť plánom pre Slovensko na najbližšie štyri roky.
Popri tom, že je tento plán na mnohých miesta a v zásadných otázkach ekonomiky a sociálnej politiky nekonkrétny, považujem ho za neprijateľný aj z ďalšieho dôvodu. Na viacerých miestach je zrejmé, že slovenská sociálno-demokratická väčšina vo vláde ustúpila náboženským ultrakonzervatívnym silám, ktoré k sebe pribrala, aby sa opäť dostala k moci. Unáša tým Slovensko do minulosti namiesto toho, aby mu dávala víziu a budúcnosť. Deklarovaný zámer urobiť Slovensko lepším, pokojnejším a bezpečnejším pre ľudí sa nedá dosiahanuť ustupovaním silám, ktoré čerpajú svoju motiváciu zo strachu, ktorý ich vedie k nenávisti a rozleptávaniu spoločenskej súdržnosti.
Zvrchovanosť rodičov pri hodnotovej výchove
Návrh zákona, podľa ktorého by rodičia mohli zobrať svoje deti z vyučovania, lebo sa im nepáčia hodnoty, ktoré škola ponúka, sme v minulom volebnom období hodnotili skôr ako úlet už beztak dosluhujúceho parlamentu. Neprešiel. Teraz sa dostal priamo do programového vyhlásenia vlády.
Hodnotová výchova má byť a je súčasťou práce na školách. Je začlenená prierezovo do mnohých predmetov v rámci štátneho vzdelávacieho programu. Je prakticky nemožné, aby škola zabezpečila prispôsobenie hodnotových tém na želanie rodičov. Okrem toho, nemožno súhlasiť s tým, že rodičia sú konečnou inštanciou pri rozhodovaní o tom, aké hodnoty má škola sprostredkúvať ich deťom.
Predstavme si, že rodičia si budú priať, aby ich dieťa bolo vychovávané v hodnotách nacizmu a fašizmu. Alebo si rodičia nebudú priať, aby ich dieťa nebolo vystavené prírodovednej látke o vzniku vesmíru, lebo to odporuje ich náboženskému hodnotovému presvedčeniu? Škola to bude musieť zabezpečiť? Toto chce vláda umožniť? Napokon aj v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy, ktorú programové vyhlásenie explicitne zmieňuje v tejto časti, existuje predsa široká zhoda na tom, že včasná výchova v tejto oblasti pomáha deťom rozpoznávať sexuálne zneužívanie, ktoré sa vyskytuje najmä v rodinnom prostredí. Pomáha tiež predchádzať neželanému tehotenstvu a vôbec, pomáha mladým ľuďom, aby budovali zdravé vzťahy, v ktorých sa správajú zodpovedne. Ak chce vláda umožniť, aby skupiny rodičov mohli znefunkčniť túto výchovu na školách, je to hazardovanie s bezpečnou budúcnosťou detí a mladých ľudí.
Zákaz telesných trestov pri výchove v rodine chýba
Ak vláda sľubuje čosi, čo má potenciál úplne rozvrátiť obsah a organizáciu vyučovania na školách, úplne zabúda na vykorenenie používania telesných trestov v rodinách. Programové vyhlásenie sa len letmo zmieňuje o potieraní násilia na deťoch. Z textu nie je vôbec zrejmé, aké opatrenia chce vláda prijímať na zlepšenie situácie. Pritom moderné európske krajiny už dávno pristúpili k tomu, k čomu sa aj Slovenská republika zaviazala v medzinárodných dohovoroch o ochrane práv dieťaťa, totiž k zákazu telesných trestov detí aj v domácom prostredí.
Náš zákon o rodine stále obsahuje formuláciu, ktorá dáva rodičom právo využiť primerané výchovné prostriedky. Zástupcovia Slovenska rôznymi kľučkami vysvetľujú na medzinárodných fórach, prečo si Slovensko neplní svoj záväzok v tejto veci.
Je to žiaľ tak, že kedykoľvek otvorím túto tému, sú to práve ľudia z nábožensky ultrakonzervatívneho prostredia, kto sa ozve a obhajuje právo používať telesné tresty pri výchove detí ako súčasť ich náboženskej slobody, pretože ich posvätné texty im to prikazujú.
Ak to táto vláda myslí vážne s bojom proti násiliu na deťoch, nemala by ustupovať tým, ktorí jednu výchovnú po zadku, alebo facku stále považujú za primeraný výchovný prostriedok.
Status-quo v kultúrno-etických otázkach
To, čo predstavitelia koalície označujú ako kultúrno-etické otázky, má väčšina moderných európskych krajín už dávno zodpovedané. Zhodli sa na tom, že nejde o otázky, ale sú to ľudské práva menšín.
Je zarážajúce, že pre vládu zloženú z veľkej väčšiny z ministrov politických strán, ktoré sa označujú ako sociálno-demokratické stále ide o „kultúrno-etické“ otázky a nie o ľudské práva. Pritom sú to práve európski politickí partneri Hlasu a Smeru, kto v Európe bol lídrom spoločenských procesov, ktoré posilnili práva žien, reprodukčné práva, práva LGBTI ľudí a mnohé ďalšie ľudské práva.
Záväzok vlády nemeniť nič v tejto oblasti, si neviem vysvetliť inak, než ako ústupok náboženským ultrakonzervatívnym silám v tejto vláde. Znamená to odloženie plného prístupu k základným právam a slobodám pre desaťtisíce občanov a občianok SR. Okrem toho sa pri vyhláseniach ultrakonzervatívnych politikov, ktorí sú súčasťou koalície dá očakávať, že sa neuspokoja so zachovaním súčasného stavu ľudských práv a budú prichádzať s iniciatívami na ich ďalšie obmedzovanie.
Vláda je v PVV nekonzistentná v prístupe k občianskej spoločnosti a médiám
Na jednej strane vláda hovorí o tom ako nestrpí, keď do politického zápasu vstupujú subjekty, ktoré nie sú politickými stranami. Na druhej strane oceňuje spoločenský význam cirkví a sľubuje im zvýšenú finančnú podporu za ich angažovanosť vo veciach verejného záujmu. Samozrejme, cirkvi konajú mnoho užitočnej práce v sociálnej oblasti. V predvolebnom období však naša verejnosť bola svedkom aj toho, ako cirkvi vstupovali do politickej arény, keď návštevníkom bohoslužieb v náznakoch, či v mnohých prípadoch otvorene hovorili ktoré strany voliť nemajú a naopak, ktoré áno. Ako chce vláda riešiť tento dvojaký prístup?
No a napokon - v posledných týždňoch sme svedkami pohŕdania mimovládnymi organizáciami v réžii koalície. Považujem to za neprípustné. MVO tvoria chrbtovú kosť občianskej spoločnosti a pomáhajú rozvíjať a chrániť demokraciu.
Čo je horšie, vláda zvolila perfídnu ústupovú stratégiu. Na silnú reakciu občianskej spoločnosti odpovedá rozdeľovaním mimovládok na prospešné a neprospešné. Je to stará taktika diktátorov: rozdeľuj a panuj. Verím, že MVO sa nenechajú rozdeliť. Sila občianskej spoločnosti je v jej rozmanitosti.
Táto rozmanitosť sa vzťahuje aj na cirkvi a náboženské spoločnosti. Obohatením spoločnosti sú vtedy, keď reprezentujú celú škálu tradícií a hodnotových prístupov. A obohatením spoločnosti sú vtedy, keď sú slobodné a nezávislé na štáte. Žiaľ, programové vyhlásenie vôbec nemá ambíciu riešiť finančnú závislosť cirkví na štáte. Práve naopak, chce ju prehlbovať.
Vláda si má predovšetkým uvedomovať svoju ústavnú povinnosť správať sa nábožensky neutrálne. Hneď pri nástupe vlády však jej štátny tajomník Štefan Kuffa z Ministerstva kultúry ukázal, ako si predstavuje náboženskú neutralitu štátu. Na omši v Trnave v mene ministerstva kultúry sľúbil, že bude iniciovať, aby čo najskôr …… Kristus Kráľ bol intronizovaný a stal sa kráľom Slovenska”. Prosím vás, čo má toto znamenať?
Dá sa očakávať, že vláda s takýmto obsadením ministerstva kultúry bude v súčasnom systéme finančnej podpory cirkví a náboženských spoločností zvýhodňovať tie, ktoré budú svoj spoločenský vplyv využívať na podporu vlády. Naopak, prípadné kritické hlasy prichádzajúce z prostredia cirkví poukazujúce na chyby vlády, bude vláda prostredníctvom tohto mechanizmu znevýhodňovať, rovnako ako to avizuje v prípade MVO.
To všetko len podporuje volanie Progresívneho Slovenska po hľadaní takého modelu financovania cirkví, ktorý zníži ich závislosť na štáte a obmedzí tak možnosti politikov na využívanie cirkví na vlastnú podporu.
Vláda by mala čo zlepšovať aj v oblasti náboženskej slobody.
Slovenská republika reguluje náboženskú slobodu diskriminačným zákonom, ktorý menším komunitám veriacich neumožňuje získať status registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
Pritom existuje niekoľko judikátov Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré pri tomto type diskriminácie konštatujú porušenie dohovoru. Spomeniem dva: Prípad KIMLYA a ďalší proti Rusku z roku 2009 a prípad METODIEV a ďalší proti Bulharsku z roku 2017. Oba riešili rovnaký stav ako u nás, keď diskriminačne nastavené podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností nútia menšie komunity zakladať občianske združenia. Pričom slovenský zákon o združovaní občanov explicitne zakazuje občianskym združeniam vyvíjať náboženskú činnosť.
Programové vyhlásenie vlády tento problém nijako nerieši a je len otázkou času, kedy sa niektorá z komunít, ktoré náš zákon znevýhodňuje v prístupe k náboženskej slobode, obráti so žalobou na Európsky súd pre ľudské práva.
Lepšie, pokojnejšie, bezpečnejšie?
Tak sa môžeme mať len vtedy, ak budeme tvoriť spoločnosť, v ktorej pravda je viac ako ohováranie dezinformáciami a hoaxami, v ktorej pravda je viac ako lož a ohováranie, v ktorej dávať, je viac ako brať cez rôzne sofistikované korupčné schémy, v ktorej láska je viac ako nenávisť, v ktorej garantovať ľuďom ich základné práva a slobody je viac ako ustupovať strachu náboženských ultrakonzervatívcov a na práva ľudí v mene strachu a nenávisti siahať a obmedzovať ich.
Ondrej Prostredník
evanjelický teológ
poslanec NRSR za Progresívne Slovensko
