V reakcii na moderné usmernenie ministerstva zdravotníctva o zmene pohlavia chce Anna Záborská zmeniť zákon o mene a priezvisku. Nepáči sa jej, že na Slovensku by transrodová osoba po podstúpení hormonálnej terapie mohla získať úradný záznam o zmene mena na základe zmeny pohlavia aj bez chirurgického prispôsobenia vonkajších pohlavných znakov. Práve táto možnosť sa však považuje za významný pokrok v doterajšej lekárskej praxi na Slovensku. Anna Záborská chce chirurgické odstránenie pohlavných orgánov nariadiť aj transrodovým ľuďom, pri ktorých to nedovoľujú zdravotné dôvody, alebo ktorí si to neprajú napríklad aj z, ňou toľko vyzdvihovaných, náboženských dôvodov.
Je to skutočne veľmi zaujímavé protirečenie, s ktorým sa v argumentácii poslankyne Záborskej stretávame. Tak to však býva, keď sa stretnete s niečím, čo – ako sa hovorí – vám hlava neberie. A presne to je to, čo sa deje v prípade veľkej väčšiny ľudí na Slovensku odchovaných tabuizáciou ľudskej sexuality. Transrodovosť sa jednoducho neobjavuje v cirkevnom katechizme a preto pre nich neexistuje. Ak ju niekto rieši, tak len vymýšľa, alebo povedané učenou rečou dogmatikov – búri sa proti stvoriteľskému poriadku.
V súlade s týmto cirkevným a od neho odvodeným ľudovým postojom Anna Záborská tvrdí, že pohlavie človeka nemožno zmeniť. Pripúšťa len to, že človek sa môže v dôsledku hormonálnej liečby zmeniť navonok a začať svojím výzorom pripomínať opačné pohlavie. Biologicky a geneticky však zostáva vždy tým, čím sa narodil, buď mužom alebo ženou. V logike Anny Záborskej teda klame svoje okolie a túto lož treba odhaliť, dať veci na pravú mieru a takého človeka aj chirurgicky upraviť.
Zaujímavé je, že Anna Záborská v tejto veci vôbec ľudskej bytosti nepriznáva akýkoľvek duševný rozmer. Od nej, ako veriacej by sme to práveže očakávali. Človek, to predsa nie sú len chromozómy, hormóny a pohlavné orgány. Ľudská identita je určovaná omnoho zložitejšími procesmi a pri nich sa veru stáva aj to, že to, čo hovorí biológia, nie je v súlade s tým, čo hovorí ľudská duša. A to je jej prvé protirečenie. Transrodovosť je reálny stav ľudského vedomia, ak chcete, ľudskej duše. Kto sa s transrodovými ľuďmi úprimne rozpráva a načúva im, ten vie, že človek je oveľa viac, než pohlavie.
To druhé protirečenie súvisí priamo s náboženskou vierou Anny Záborskej . Ak by ste v katolíckej etike hľadali oporu pre jej drakonický návrh nútených sterilizácií a kastrácií transrodových ľudí, hľadali by ste márne. Nájdete však množstvo opačných bioetických usmernení. Tie všetky súhlasne odmietajú operácie na zmenu pohlavia. Berú ich ako nedovolený lekársky zásah do telesnej integrity človeka. To by však musela Anna Záborská chcieť oveľa viac a úplne zakázať zmenu pohlavia. Na to si však s ohľadom na medzinárodné záväzky Slovenska netrúfa. Preto v rozpore s vlastným náboženským presvedčením populisticky navrhuje to, čo národ zhltne ľahšie. Čo na tom, že tým tisíckam transrodových ľudí na Slovensku robí peklo zo života.
Ondrej Prostredník
teológ a publicista
