Nikto nebude chcieť byť hnidopichom a poukazovať na tiene toho, alebo onoho ministra, či ministerky. Lebo veď v istej obmene platí, čo povedal klasik Fico: Neotravujte, tu sme pri riešení pandémie!
Matovičova vláda sa môže od svojho nástupu chrániť jedinečným štítom s dvomi nepriestrelnými vrstvami: lebo Fico, lebo pandémia.
Asi preto sa mi chce prirovnať Matovičovu vládu k Vláde národného porozumenia. Nie preto, že by jej členovia mali byť len na jedno použitie a ich úloha by mala byť len v príprave slobodných volieb po dlhých desaťročiach totality ako tomu bolo po Novembri 1989.
Podobnosť vidím v tom, že vstupujeme do novej epochy, ktorá nastala veľmi náhle a je dôsledkom udalostí, ktoré vlastne všetkých zaskočili. A práve tie dávajú Matovičovej vláde zvláštny druh imunity. Alebo inak, vytvárajú predpoklady, pre ktoré všetci budú šetriť kritikou.
Spomínam si, ako po Novembri 1989 naozaj krajinu zaplavila vlna vzájomného porozumenia. Ľudia boli k sebe ústretoví a naozaj aj veľkorysí. Vedeli sme sa zjednotiť okolo cieľa, ktorý možno ani nebol každému úplne jasný. Bola to však nesmierne silná emócia, že staré veci sa pominuli a nastali nové.
Všetko bude závisieť od toho, ako s touto dvojitou imunitou naložia jednotliví členovia novej vlády. Využijú ju na to, aby ľudí naozaj čo najúčinnejšie ochránili pred nákazou a zmiernili ekonomické a bezpečnostné dopady pandémie? A dokážu popri tom položiť aj základy nového protikorupčného étosu v štátnej správe?
Kým po Novembri 1989 bola emócia porozumenia a veľkorysosti spontánna, dnes s ňou Matovičovi ministri veľmi počítať nemôžu. Majú síce tú spomínanú dvojitú imunitu. Ale inak musia pri stupňujúcej sa kríze počítať skôr s degradáciou pozitívnych ľudských emócií. Práve preto bude veľmi záležať na tom, aký dôraz dokážu Matovičovi ministri klásť na to povestné „musíme si pomáhať“, musíme zostať ľuďmi.
Je hneď niekoľko tém, ktoré budú lakmusovým papierom v tomto smere. Všetky sa týkajú zachovania občianskych práv a slobôd. Práve na tie totiž v krízových obdobiach môžu vlády legitímne siahnuť. Preto bude veľmi záležať na tom, ako sa k existujúcej úrovni menšinových práv ale aj reprodukčných práv, či k existujúcej úrovni ochrany pred domácim násilím postavia nové ministerky a ministri. Myslím, že široké spektrum postojov zastúpených v novej vláde najlepšie charakterizujú jej dva póly, kde na jednom vidím takých ako sú Milan Krajniak alebo Marek Krajčí a na druhom Branislav Gröhling, či Ivan Korčok.
Ak spolu dokážu, že kríza im nebude slúžiť ako zásterka na obmedzovanie takých práv a slobôd, ktoré s jej riešením nemajú nič spoločné, skutočne sa zapíšu do dejín ako Vláda národného porozumenia 2.0.
Ondrej Prostrendík
teológ a publicista
