Omša v Liesku je prejav náboženskej arogancie

Písmo: A- | A+

Náboženstvo je vo svojej podstate iracionálne a nebezpečné. Hovorí to nemecká publicistka Livia Gersterová.

Dodáva, že pri ignorovaní racionálnych opatrení proti šíreniu pandémie sú to práve jednoduchí veriaci, kto je v tejto situácii oklamaný. Klamármi sú ich vodcovia. Nejde im o ľudí. Ide im o ich vlastnú moc a vplyv.

V Liesku sa na Nový rok konala verejná omša. Svedok na video zachytil desiatky ľudí, ako vychádzajú z miestneho kostola v čase, keď už platil zákaz konania verejných bohoslužieb. Tá novoročná v Liesku sa konala na základe výnimky, ktorú udelil biskup Ján Kuboš. Podľa dostupných informácií si svojvoľne vyložil obsah rozhovoru s príslušnou hygieničkou a povolenie udelil napriek platnému zákazu štátnych orgánov.

Kým veľká väčšina kostolov bola zatvorená z vlastného rozhodnutia miestnych cirkevných spoločenstiev najneskôr od nedele 20. decembra, opäť sa stretávame s prípadmi, keď niektorí cirkevní predstavitelia arogantne porušujú aj celkom jednoznačné nariadenia štátnych inštitúcií.

Opäť sme pri otázke autonómie cirkví vo vzťahu k právnemu poriadku štátu. Štát na jednej strane garantuje veriacim ústavné právo na verejné vyznávanie svojej náboženskej viery a cirkvám a náboženským spoločnostiam zaručuje právo spravovať si ich vnútorné veci. To sa týka aj zhromažďovania za účelom vyznávania viery. Zároveň však Ústava SR zaväzuje cirkvi a náboženské spoločnosti strpieť obmedzenie náboženskej slobody. Jedným z dôvodov takého obmedzenia je aj ochrana zdravia.

Čo vedie náboženských predstaviteľov k tomu, aby v situácii zjavného ohrozenia zdravia verejnosti trvali na konaní verejných bohoslužieb a udeľovali k tomu svojvoľné výnimky?

Náboženstvo je vo svojej radikálnej forme nepriateľské voči rozumu a preto nebezpečné. Len veriaci umiernených foriem náboženstva dokážu rešpektovať nielen náboženské ale aj sekulárne príkazy. Preto spoločnosť reguluje hranice náboženskej slobody a v demokratických spoločnostiach majú benefit náboženskej slobody len veriaci, ktorí vo svojom verejnom náboženskom prejave akceptujú nevyhnutnú mieru racionality a spoločenskej prijateľnosti. Náboženstvo, ktoré je inak vo svojej čistej forme iracionálne, musí vždy prechádzať aj procesom racionalizácie, pretože ako ľudia sme viac racionálne bytosti, aj keď element iracionality sa občas dostáva k slovu v každom z nás. Len náboženstvá, ktoré dokážu prejsť týmto procesom kritickej racionálnej sebareflexie, prestávajú byť hrozbou a stávajú sa konštruktívnym a progresívnym prvkom ľudskej spoločnosti.

Pri pohľade na to, ako sa náboženskí lídri stavajú k akceptácii racionálnych opatrení proti šíreniu pandémie možno polemizovať so všeobecne prijímaným názorom, že skutočné, čisté náboženstvo nie je nebezpečné a nebezpečným ho robia až mocenské záujmy radikálnych vodcov. Teda nebezpečným by malo byť len pseudonáboženstvo znetvorené radikálnymi lídrami. Na príklade svojvoľnej výnimky pre novoročné omše sa ukazuje, že aj v náboženstvách so silnou tradíciou racionálnej kritickej sebareflexie môže dôjsť k recidíve iracionálneho konania. Ono totiž drieme v samotnej podstate každého náboženstva.

V konaní biskupa Kuboša máme dočinenia s arogantným náboženským lídrom, ktorý ukazuje, že má moc meniť obmedzujúce opatrenia štátu. Zároveň tým však dáva voľný priebeh iracionálnemu elementu náboženskej viery, ktorý v konkrétnej pandemickej situácii robí z prejavu náboženskej viery spoločensky nebezpečné konanie.

Otázka teda znie, ako sa k tomuto incidentu postaví Konferencia biskupov Slovenska, ktorá sa zatiaľ v celej pandémii správa skôr ako racionálny element.

Ondrej Prostredník
teológ a publicista
člen predsedníctva Progresívneho Slovenska

Skryť Zatvoriť reklamu