Mám to za sebou alebo Ako som prežila prvé zemetrasenie

Keď som predvčerom pripravovala komentár o amerických voľbách, myslela som na to, že zase potrvá niekoľko mesiacov, kým sa mi podarí k môjmu blogu vrátiť. Ale včerajší obed všetko zmenil. Zažila som svoje prvé zemetrasenie v živote a trvalo mi niekoľko hodín, kým som sa z toho spamätala a odbúrala tony adrenalínu v mojom krvnom obehu. Môj priateľ to bral celé veľmi športovo a na záver kontrolného telefonátu krátko po tejto živelnej pohrome mi zahlásil: Welcome to California!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

Do Kalifornie som prišla po prvýkrát pred dvomi rokmi a je pravda, že raz som si už mimochodom všimla, že sa nám nejako rozvírila hladina vody v pohároch. Vtedy ma to upokojilo, nakoľko som si pomyslela, že ak toto sú tie časté seizmické pohyby, tak je to ťažká pohoda. Vo vedeckom centre som sa so skupinou piatich pubertiakov preventívne nechala dokonca zavrieť do seizmickej komory so simulovaným zemetrasenín a moju prípravu na ďalšie chvenie vody v pohári som považovala za ukončenú. Ale prvé skutočné zemetrasenie som spoznala podľa toho, že sa neodohrávalo v komore, nikto ma nevaroval, a voda sa nielenže chvela, ale búrlivo triasla našimi bezbrannými akvarijnými rybičkami a stekala po bokoch akvária.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zemetrasenie zachytené kamerami LA radnice, miestnym obchodom a televíznou show. (videoklip)

Najprv prišlo veľké auto... alebo vlastne asi tank... a potom sa ten kolotoč zasekol

Sediac doma za stolom pri počítači som najprv mala pocit, že na ulici ide poriadne veľké auto, ktoré sa blížiac k nášmu domu mení na celú jednotku pancierových tankov. Zrazu sa rozhýbali všetky okná a steny začali praskať v nepravidelnom rytme, ktorý vôbec nekopíroval pohyby zaseknutého kolotoča, na ktorom som sa nechtiac akokeby ocitla. S absolútnym úžasom som neskôr vnímala ten moment, keď môj organizmus za približne tri sekundy vo svojich útrobách vyprodukoval také konské dávky adrenalínu, že úplne zablokovali všetko, čo bolo v tej chvíli nepotrebné. Rozbehla som sa pod pevný kuchynský stôl a v hlave mi naozaj agresívne zápasili myšlienky o tom, či je toto naozaj to najlepšie miesto na úkryt, a ako bude ten stôl vyzerať, keď naň spadnú tri stropy. Akokoľvek som sa však rozhodla, bolo mi jasné, že musím zostať. Všade zvonili sklené poháre a nohy som musela vtiahnuť hlboko pod stôl, aby mi na ne nepopadali grilovacie platne, ktorých pád spôsobili následné vlny otrasov.  

SkryťVypnúť reklamu

Vzhľadom na to omámenie adrenalínom si nie som istá, ako dlho som bola pod stolom, ale keď všetko s výnimkou autoalarmov stíchlo, vybehla som po telefón a skúšala sa dovolať priateľovi s prosbou o radu. Ako sa ukázalo, to bol naozaj prudko ambiciózny plán, pretože mobilná sieť bola nedostupná. Sediac schúlená pod stolom som musela vyvinúť naozaj veľké úsilie, aby som si spomenula, či mám pred ďalšími otrasmi utekať z budovy alebo zostať pod stolom. Premietali sa mi obrazy popadaných domov, zlomov na gigantických diaľniciach a vo veľmi jasných farbách som videla paniku v očiach mojich rodičov, ktorým sa nebudem môcť ozvať. Keď sa nič nedialo, a na uliciach začali jazdiť autá, uvedomila som si, že som to prežila. To bolo moje prvé zemetrasenie. 

SkryťVypnúť reklamu

Veľké alebo malé zemetrasenie?

Môj tiež trocha otrasený laptop nehlásil žiadnu ujmu na funkčnosti, a tak som sa pridala k miliónom užívateľov, ktorí v tom okamihu začali googliť heslo „Los Angeles earthquake“. Spolu s online priateľmi sme sa všetci navzájom uistili, že sme v poriadku a na môj vkus sme sa až podozrivo rýchlo opäť zapojili do prerušených činností, akoby sa nič nestalo. Môj priateľ mi po 20 minútach zavolal z pracovného rokovania, že či som pocítila to „malé“ zemetrasenie. Oznámila som mu, že som mala pocit, že umriem od strachu. Preveril si, ako som reagovala, a keď mi povedal, že najbližšie sa mám schovať pod náš druhý stôl, pretože je pevnejší, s úsmevom v hlase sa so mnou rozlúčil hláškou „Welcome to California!“  

SkryťVypnúť reklamu

A ja som v tej chvíli pochopila, že zemetrasenie už nikdy neprežijem tak, ako som prežila to včerajšie. Ešte predtým, než moji rodičia zachytili slovenské správy o „silnom zemetrasení v Los Angeles“, som ich upokojila, že som v poriadku, a že hlásenia o katastrofách musia brať s rezervou. Koniec koncov, podľa lokálnych médií to bolo len ľahké zemetrasenie so šťastným koncom, pretože nikto neumrel a takmer nič sa nepoškodilo.

Marika Ondruchova

Marika Ondruchova

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu