Vo veľkej demokratickej krajine zvanej Spojené štáty americké sú všetci občania bez ohľadu na farbu pleti či vzdelanie Američanmi, a ak poslúchajú, sú si vo všetkom rovní. Odvážlivec Barack Obama však svojou farbou pleti vyvolal záujem všetkých. Čiernych preto, lebo je čierny, bielych preto, lebo napriek farbe pleti má čisto „bielu výchovu“ a ďalších jednoducho preto, lebo je autentický. A to je vlastnosť, ktorú americkí voliči v prezidentskej kampani už dávno nezažili. Barack Obama otvorene súhlasí s právom žien na potraty, jeho stredné meno je Husajn, od začiatku vojny v Iraku je proti nej, a aj keď sa o ňom píše najmä ako o „čiernom“ kandidátovi, polovica jeho krvi je biela, a to rovno z bašty Republikánskej strany, z Kansasu. Jeho rodičia uzavreli „čiernobiele manželstvo“ ešte v čase, keď to v polovici spojených štátov legálne ani nebolo možné. Priznal sa k fajčeniu marihuany, dokonca aj k jej inhalovaniu, čo s obľubou americkí politici používali ako výhovorku zo strachu o pošramotenie svojej povesti.
Jeho posledný právnický titul je z Harvardu, a hoci má len krátke skúsenosti z Washingtonu, už hovorí o tom, že tamojšia politika potrebuje veľké upratovanie. A ľudia mu veria. Pokiaľ o ňom v decembri ešte presná tretina Američanov ani nevedela, dnes mu verí 53 % ľudí, čo je len o 5 % menej než verí Hillary.
Jeho priaznivci ho vidia ho vlastných farbách, médiá si však kladú otázku, do akej miery je tento černoch čierny? Obama o sebe tvrdí, že je Američan, čo imponuje najmä belochom. Je to obraz tzv. post-rasového politika, na ktorého je už časť Ameriky pripravená alebo sa tak prinajmenšom 2 roky pred voľbami tvári. Je otázne, či tá druhá časť, prevažne čierna, dokáže na takúto výzvu odpovedať. Jeden výsledok z prieskumov hovorí za všetko – pred dvoma rokmi bola pre 8 z 10 černošiek najväčšou hrdinkou Hillary. Vyjadreniam o podpore Obamu sa vyhýbajú mnohé černošské organizácie, dokonca aj členovia Kongresu čiernej pleti. Aj v týchto kruhoch je ešte stále hviezdou Clintonová s jej snehovobielymi lícami a istou dávkou americkej strojenosti.
Obama je však na začiatku svojej kampane. Má príliš málo čísel a zrejme aj málo prostriedkov na to, aby presne vedel, ako pôsobí na svojich priaznivcov a najmä tých, ktorých ešte len bude získavať. Vo februári 2007 Obama naozaj nie je pre černochov dostatočne čiernym. Rally v Los Angeles mi však ukázalo, že ak sa chopí šance, svoju generáciu post-rasových čiernych voličov si vybuduje. Do volieb sú ešte takmer dva roky a nikto okrem sponzorov sa o ne zatiaľ poriadne nestará. Na Obamu sa však prišlo pozrieť viac než 4 000 ľudí, odhadom aspoň polovica z nich bola čiernej pleti. Pred Obamovým príchodom hrala afroamerická hudba a na pódium ho uviedol černoch. To všetko v prevažne černošskej štvrti, hneď pri ulici Martina Luthera Kinga. Novinári za mojím chrbtom za rozplývali nad Obamovou úžasnosťou, ale to, čo sa dialo predomnou, bolo naozaj hodné počudovania. Obama prišiel, pozdravil, jasnou rečou povedal, v čom je problém, a čo mieni spraviť aby ho odstránil, a ten dav okolo neho šalel.
Američania sú unavení zo svojich lídrov, ktorí im za posledných 8 rokov naozaj neponúkli veľa dôvodov na radosť. Či sú však pripravení zvoliť bezfarebného černocha alebo manželku „prvého čierneho prezidenta“, či napokon niekoho úplne iného z pekne veľkého súdka kandidátov, ukážu nasledujúce mesiace a najmä budúcoročné voľby. Jedno je však isté, Barack Husajn Obama zostane významným aktérom tejto prezidentskej kampane. Zostáva veriť, že po celý čas rovnako autentickým, ako na jej začiatku.
