Prečo teda nepíšem o Bradovi Pittovi?
Som skôr vlažný fanúšik filmových hviezd, ale všetky fanynky Brada Pitta môžem uistiť, že aj v skutočnosti je jednoducho sexy. Avšak ani pohľad na najatraktívnejšieho muža na svete nie je tak mobilizujúci ako pohľad na kvázi-ľudskú hlavičku odstránenú v 26. týždni tehotenstva naloženú vo formaldehyde. Mimochodom, snímka z potratu v takom pokročilom štádiu je podľa mňa len trápne zneužitou abnormalitou. Ešte aj ten zvyšok zakrvaveného tela na ruke dospelého človeka ma provokoval leda tak k hromženiu a úvahám, aký je rozdiel medzi kampaňou „Právo na život" a niekdajšou kampaňou Benettonu so zakrvaveným novorodencom. Hoci šokujúce boli obidve. Ale keď už tu máme teda ustanovenú nejakú tú odnož demokracie, kde má každý právo na svoj názor, tak som nad tým len uvažovala, pozorovala rozhorčenie iných a načúvala. A nestačila sa čudovať, koľko trápností dostane priestor v našich médiách v 21. storočí, keď príde na diskusiu o práve na život. Tak skončil môj súbor o Bradovi Pittovi ad acta.
Existuje pravda o potratoch?
Jana Tutková sa vo svojich odverklíkovaných vyhláseniach rada uchyľuje k slovu pravda. Demonštratívne pripisuje pravde výsostné miesto vo svojej argumentácii. Stále hovorí o pravde o umelom prerušení tehotenstva, ktoré nazýva potratom. Monopoly na pravdu vo mne vždy vyvolávali viac otázok ako odpovedí. Už viem, že fotky sú z USA, že zobrazovaná interupcia prebehla údajne o týždeň neskôr, než je to u nás vôbec legálne povolené a viem, že fotografie nepochádzajú z lekárskeho prostredia. Aká je však skutočná hodnota tejto pravdy, keď sa nám vnucuje za cenu nepresností, za cenu extrémne vysokých nákladov z neznámych zdrojov a za cenu toho, že sú jej vystavení úplne všetci vrátane žien, ktoré prišli o deti nedobrovoľne.
Slovenským mužom sa diskusia o potrate (práve na život) páči
Záujem médií o kampaň dokáže uživiť nielen jej tvorcov a odporcov, ale aj konzervatívnych politikov. Fascinujú ma ich fundamentálne názory, ktoré v debatách o plodoch a ľudských životoch akosi opomínajú fakt, že právo na život každého plodu sa môže realizovať len v tele matky. Pri mizérii kresťanských politických tém a vnútrostraníckych problémoch KDH sa jeho politici vždy znova a radi bezhlavo hrnú do vynášania súdov o potratoch. Akoby výsledky ostatných volieb neboli dôkazom toho, že aj kresťanskodemokratická politika by sa mala zbaviť fundamentalizmu a smelo vstúpiť do 21. storočia. Veď plná poľná v boji proti potratom je ako ísť tankom oproti ľuďom s otvorenou náručou. Z tých všetkých 1 360 000 potratov v novodobej histórii Slovenska sa len niečo vyše 3 percent udialo v ostatných 3 rokoch.
Právo na život
Tento rok som prežila v zásade mimo Slovenska. Tešila som sa domov, lebo prudérnosť americkej spoločnosti v niektorých otázkach dokáže veselú slovenskú náturu ubíjať. A hoci tu na mňa po návrate zo všetkých strán zaútočil socializmus s Ficovou tvárou, až diskusia o práve na život vo mne vyvolala pocit, že som bola dlho preč. Až tak dlho, že americké puritánstvo tu stihlo ukázať svoju tvár v podobe torza amerického plodu na bratislavských bilbordoch. Nasadilo si slovenskú masku práva na život a máva bičom pravdy, nepripúšťajúc, že do života citlivých našincov vstúpilo neslovenským štýlom - invazívne, necitlivo a bezvýsledne.
P.S.: A k tomu San Franciscu, sekvojám, Schwarzeneggerovi a Google sa ešte vrátim :-)
