Potom som neodolala ponuke prejsť niečo aj so sprievodcom a mala som šťastie. Sympaťák, spontánne prechádzajúci výkladom z francúzštiny do angličtiny, hovoriaci pomaly a iba vtedy, keď sme ho aj počuli, bol zárukou, že niečo porozumiem, a nielen to... pochopil, že hlavné atrakcie si každý pozrie sám, a tak nás vodil...
Po najväčšom miestnom ovocnom a zeleninovom trhu...
Po krásnych starobylých kostoloch, ktoré vydržali na koloch, kým pod nimi stavali podzemné mesto...
Ukázal nám priľahlú obytnú časť pri centre, dokonca s najstaršou pekárničkou ...
Potom sme videli maličké Chinatown, v ktorom Číňania nebývajú, iba pracujú...
Cestou sme zažili manifestačný protest zamestnancov hotela proti ich prepúšťaniu - chodili do kolečka pred hotelom a napätie, ktoré spôsobili dvaja, po zuby ozbrojení policisti prichádzajúci na revúcich motorkách, sa rozplynulo, keď vytiahli fotoaparáty, pofotili si pochodujúcich demonštrantov a odišli preč....
Nakoniec s nami skončil v spleti podzemného mesta. Ešte predtým nám pozrel na nohy a upozornil nás, že budeme chodiť ešte raz toľko, ako doteraz...
Mal pravdu, podzemné mesto Montrealu má svoje námestia - osvetlené aj denným svetlom, obchody, reštaurácie, kaviarne, služby...
Mnoho východov na ulice, ale hlavne je spojené so všetkými hlavnými administratívnymi budovami, obchodnými domami, hotelmi, kultúrnymi inštitúciami a trasami metra, takže v zime ľudia v pohode fungujú aj keď je vonku -40°C a 2 metre snehu...
Párkrát sme vystrčili čumáčiky na svetlo denné a ukázal nám nejakú sochu alebo pamätník, ako napr. sochu kráľovnej Viktórie...
Nezabudol nám pripomenúť, že sme v napoly francúzkom a napoly anglickom meste, a tak vždy pri anglickej pamätihodnosti si umiestnili neďaleko aj pamätihodnosť Francúzi alebo naopak. Začala som sa obzerať a naozaj...neďaleko bol skvost francúzkej secesie - vstup do metra - ktorého originál darovalo Montrealu mesto Paríž...
A aj praktické veci sme sa dozvedeli... ako napríklad, že keď si požičiame bicykel z niektorého zo stojanov v meste, tak do pár hodín /už som zabudla koľko/ máme bicykel zadarmo a môžeme ho vrátiť do hociktorého podobného stojanu v meste...
Pri Place des Art som skupinu opustila. Priveľmi sa mi tam páčilo a vonku bol krásny jesenný deň, tak čo budem v podzemí... Takže pár foto odtiaľ...
Námestie, kde sa konajú koncerty...
Divadlo Place des Arts...
Jedna z krásnych galérii...
Skončila som v Starbuckse na dobrej kávičke s horou škorice... spomínala som na vystúpenie Cyrque du Soleil /Slnečný cirkus z Montrealu/ v Bratislave a splývala som... tak mi chutil Montreal.
PS. Obyvatelia Reálnej hory, kľudne ma opravte, ak som niečo zle rozumela...))
