Na záver viazania sa obi /pás na ženskom kimone/ dobre utiahne a zaviaže. Pripomenulo mi to stredovekú šnúrovačku, do ktorej sa ženy nechávali zošnúrovať. Obi na kimone plnilo viacej funkcií estetických aj praktických, ale hlavne v ňom žena musela chodit vystretá a aj kľačať vystretá.
Kým ženy zložito skladali obi, ukázali nám nohavicovú časť mužského kimona - hakamy. Bolo podšité bavlnou v sedacej časti a čím mal muž vyžšie spoločenské postavenie tým boli nohavice dlhšie a rukávy na hornej časti kimona širšie. Košele mužského kimona sú dlhé až po kolená, pretože nohavice majú po bokoch dlhé otvorené rázporky aby sa v prípade potreby nemuseli zložito vyzliekať.
Rôzne spôsoby viazania obi, stúh, šatiek a uzlov majú v japonsku dlhú tradíciu a ženy sa im s obľubou venujú. Keď som prvýkrát dostala darček zabalený v hodvábnej šatke, kde bol uzol v podobe rozvitej ruže uvedomila som si, že aj kimono je akoby spôsob zabalenia darčeka - ženy, pre muža. A tak sú ešte stále vnímane gejše, pre ktoré je nosenie kimona typické ešte aj v dnešnej dobe.
Tak a ženské kimono bolo hotové, ešte na vrch obliecť niečo ako plášť - furisode, ktorý môže mať zimnú obdobu s kožušinovým golierom. Slávnostnejšie formy furisode majú rukávy dlhé až po zem.A svadobné furisode ma aj kapucňu.
Inak rukávy na ženskom kimone majú zvláštny tvar a je v nich ukryté vrecúško. Zároveň sú ušité tak, aby cez ne mohla žena kojiť dieťa.
Úprave rúkávov treba venovať veľkú pozornosť. Slávnostné kimoná majú niekoľko farebných vrstiev. Každá ďaľšia vrstva kimona je viditeľná len v polcentimetrovej hrúbke.
Každý detail kimona ma svoj praktický aj estetický význam, to je v poriadku, ale všetci sme očakávali ako sa muž v tom slávnostnom kimone pohne a bude chodiť. Prešiel najskôr školením ako má držať pri chôdzi telo.
Potom mu prišla na pomoc inštruktorka, ktorá dohliadala na obliekanie kimon.
Pózovanie v kimone bolo impozantné.
Nakoniec sa muž v kimone odhodlal a celkom mu to išlo. Žene tiež vysvetlili ako robiť maličké krôčky, pri ktorých žena skôr plynie ako kráča.
Tak, na záver úprava pre fotografov. Zaujímalo ma kto ženam a mužom pomáhal a pomáha do kimona a odpoveď ma udivila. Japonska žena aj muž sa dokážu obliecť do kimona za pár minút a spôsob obliekania sa dedí s pokolenia na pokolenie.
Teraz sa už kimono oblieka len na slávnostné príležitosti, ale je tradíciou v rodinách, že keď dievča dospeje /21 ročné/ dostane od babičky hodvábne kimono.
Kimono ešte doĺňajú u ženy dreváky, slnečník, hodvábna kabelka alebo uzlík a vejár. U muža samozrejme katana /japonský meč/. Osobitnú starostlivosť venujú ešte účesu muža a ženy.
Na spanie alebo cestu do kúpeľov sa používa bavlnenná obdoba kimona - yukata, iba prepásaná tenkým opaskom.
