Vyučujúcou je jeho jediná dcéra, majsterka Kaori Yamada /28/ inžinierka ekonómie, v súčasnosti jedna z najpopulárnejších japonských bonsaj umelkýň a zakladateľka jedného zo spôsobov bonsaj umenia - Saika štýl - vyznačuje sa umením sadenia skupiny troch druhov rastlín napr. kvetu trávy a stromu a táto skupina sa potom pestuje v štýle bonsaj. Má približne 500 študentov z celého Japonska a zaoberá sa širokým rozsahom aktivít ako propagácie v TV a písaním kníh zameraných na zvýšenie úrovne vedomostí o bonsaj.
vchod do školy Seiko-en
Za štýlovou bambusovou bránou školy sa skrývali poklady bonsajového sveta miliónových hodnôt. 100 až 500 ročné stromčeky pôsobiace neuveriteľne krehko. Väčšina z nich bola na samostatných podstavcoch s otočnou platňou a až sa nám tajil dych pri pomyslení koľko neuveriteľnej trpezlivosti bolo treba na ich vypestovanie. Škola Seiko-en sa nachádza v meste Saitama , prefektúre Saitama /asi 150 km severne od Tokia/. Darí sa tu bonsajom nielen kvôli podnebiu, ale hlavne kvôli zloženiu pôdy, z ktorej vyrábajú špeciálny granulát na pestovanie bonsaj. Vymieňa sa každé dva roky a za tú dobu sa premení granulát znovu na pôdu. Jeho výmena je zložitý proces, pri ktorom stromčekom o tretinu skrátia korienky a po dobu dvoch týždňov sú v špeciálnom režime aby sa znova spamätali.
Kaori a 500-ročna borovica Tosyo
Hneď ako sa nám majster pochválil so svojou šikovnou a krásnou dcérou – majsterkou Kaori a ukázal nám unikát 500 ročnú borovicu Tosyo, pozval nás do neveľkej učebne, kde sme za štyri hodiny mali spoznať tajomstvo pestovania bonsaj. Trpezlivá učiteľka Kaori nám prednášala ako upraviť sedemročný stromček Juniperus, aby z neho o sto rokov bol prenádherný bonsaj a ja som si v tej chvíli uvedomila, že väčšinu jej diel – bonsajov, vlastne v plnej kráse uvidia až jej nasledovníci v ich pestovaní.
trpezlivá učitelka Kaori Yamada
Ďalej nám vysvetlila aký rozdiel je medzi pestovateľmi bonsaj stromčekov - japonskými mužmi a ženami. Ženy sú trpezlivé a užívajú si krásu pestovania a tvarovania stromčekov od ich prvého strihu, kdežto muži si radi kupujú veľmi staré, už vytvarované stromy, meditujú pri ich obdivovaní a už sa o ne iba starajú. Po troch hodinách trpezlivého uvažovania nad každým konárikom stromčeka, či ho odstrihnúť alebo iba skrátiť a omotaný drôtom pokrútiť, sme sa dostali k spodnej časti stromčeka. Hodinu nám trvalo drevenou ihlicou opatrne čistiť korienky od zeminy a následne ich skrátiť o jednu tretinu. Odmenou za trpezlivú prácu nám bolo posadenie hotového bonsaj stromčeka do neveľkej keramickej misky, prikrytie granulátu pestovaným machom a pohľad na zavŕšené dielko. Obrad však ešte neskončil. Áno, obrad, všetko, čo sme sa učili, sa dalo nazvať obradom a bolo sprevádzané pocitom, že narábame s živým stromčekom, ktorému treba vzdať úctu. Presne tak, ako mu vzdáva úctu príroda a nechá ho vyrásť do jeho mohutnosti.
V Japonsku sa prvé zmienky a bonsaj objavili v literatúre na konci obdobia Heian /794 – 1192/ kedy sa začal prejavovať rešpekt k starým stromom. Pri pohľade na bonsaj by sme si mali vlastne uvedomiť jedinečnosť pohľadu na dospelý strom, ktorý nám inak nie je umožnený. Vypestovanie miniatúry mohutného dospelého stromu je intelektuálnou hrou ovplyvnenou učením Zen. Po úprave a posadení nášho bonsaj nasledovalo polievanie.
.... voda, ktorou polievajú bonsaje, musí byť dostatočne
odstáta v hlinenej nádobe
Stromčeky sa poukladali do pôdy a polievala ich žiačka zvláštnou krhličkou s veľmi dlhým a tenkým polievacím hrdlom na konci s rozptyľovačom. Táto krhlička polievala budúce bonsaje takým jemným dažďom, že sa nepohla na stromčeku ani ihlička. Vysvetlili nám, že stromček už nemáme rosiť, len polievať ku korienkom a to každý deň ráno. Zároveň sme dostali presný kalendár polievania a hnojenia s rozpisom na dni. Nuž, nedostali sme lekciu len z pestovania bonsaj, ale zároveň aj lekciu neuveriteľnej trpezlivosti, citu pre krásu a úcty k životu.
špecialna krhlička na polievanie bonsajov
Na záver krásneho slnečného popoludnia sme si mohli dôkladne poprezerať ,aj s výkladom, jednotlivé bonsaje v majstrovej záhrade a vidieť žiakov pri práci s ich zverencami – bonsajmi, ktoré nepoznajú voľné dni. Obdivuhodné umenie.
