Na sumo som sa už raz bola pozrieť, hneď po príchode do Japonska, a vtedy mi zážitok z neho splynul s prvými dojmami z krajiny. Ba dokonca, presne ako sa píše v brožúrke o sumo pre cudzincov, mala som z neho rozpačitý dojem. Priveľa zvláštností - tak by som to chrakterizovala. Kdežto teraz, po troch rokoch, keď dokážem tvrdiť, že už poznám zvláštnu japonskú kultúru, ma veľmi potešila možnosť opäť vidieť sumo.
Kokugikan arena je najväčšou z arén v Japonsku. Nie je to navonok žiadna zvláštna stavba, je v husto zastavanej oblasti Tokia a skôr ako arénu som si všimla vysokú vežu pred ňou, v strede s výťahom, z ktorej sa ozýva na záver turnajového dňa zvuk bubna. Toto bubnovanie znie každý deň, okrem posledného z 15 turnajových dní a pozýva priaznivcov sumo aby prišli aj na ďaľšie zápasy .
Spodná časť veže odkiaľ počuť bubny naživo.
Vrchná časť veže.
Mozaika pred vstupom do arény vás nenechá na pochybách, že idete na sumo. Turnajový deň začina už od 8,30 hod. kvalifikačnými zápasmi medzi prípravkármi, ktorí ešte nemajú profesionálne zaradenie.
Aréna na vás zapôsobí ako obrovský kotol. Zvonku nenápadná učupená stavba, ku ktorej vedie veľké široké schodisko, je zvnútra veľmi priestorovo štedrá. Do hľadiska sa zmestí 15 000 ľudí, a kedže sme prišli na 10 záverečných duelov dňa, keď súťažia najlepší zápasníci sumo, v hale to vrelo naozaj ako v kotli.
Ten obrázok zápasniíka sumo nie je nikto iný ako Asashoryu - yokozuna /titul najlepšieho zápasníka sumo/. Jeho portréty v rozličných zápasníckých polohách zdobili celú pravú stranu strechy.Celkovo bolo tých obrazov 32 - a zobrazovali víťazov z posledných turnajov.
Keď sme vošli do sály, práve predstavovali 20 zápasníkov z najvyššej divízie. Po jednom vystupovali do ringu v obradných zásterách živých farieb, otáčali sa tvárami k divákom a utvorili tak kruh.
Zápasník sumo, ktorý sa klasifikuje do kategórie pokročilých /juryo/ dostane obradnú zásteru buď od sponzorov alebo jeho fanúšikov. Zástera je z brokátu, ručne vyšívaná zlatými a striebornými niťami. Do mnohých sú vsadené perly, diamanty a iné vzácne drahokamy.
Po exhibícii sa ozvali v aréne ženské piskľavé výkriky a každemu, okrem mňa - neznalej sumo, bolo jasné, že prichádza yokozuna / Asashoryu/ - najlepší a najsilnejší zápasník suma. Prišiel v sprievode dvoch zápasníkov, z ktorých jeden držal katanu - japonský meč, a po úvodnej ceremónii, viedol ju jeden z rozhodcov, yokozuna predviedol rituálny tanec, pri ktorom tlieskal rukami a podupával nohami, čím priťahoval a čerpal duchovné výzvy od divákov - takto je tento tanec vysvetlený v brožúrke o sumo.
Asashoyu - pochádza z Mongolska, je 68. yokozuna v poradí evidovanej histórie sumo od roku 1791. Meria 184 cm a váži 148 kg.
Po rituálnom vystúpení yokozuna prišli rozhodcovia.
Každého rozhodcu usadili na vankúš a zabalili do čiernej deky.
Predstavovanie jednotlivých zápasníkov robili tradičným spôsobom - ručne písanými kanji /japonskými znakmi/ na ryžovom papieri.
Výsledky jednotlivých zápasov, na svetelnej tabuli, spolu s použitou technikou zápasu. Každý turnajový deň je v ringu 220 zápasov.
Muž z vejárom sa neovieva, ale predvádza tiež jeden z rituálov uvádzania zápasníkov pred každým zápasom.
Vonkajší ring je postavený z 20 slamených vriec na ryžu a má v priemere 4,5 m. Na štyroch svetových stranách je vždy jedno vrece vysunuté von z kruhu. Je to pozostatok z dávnych čias, keď sa zápasilo na otvorenom priestore a bolo potrebné často, v daždivom počasí, vysušiť kruh. Povrch je z udupanej hliny.
Po uvedení ceremoniálom zápasníci vystúpili do ringu. Denným účesom zápasníkov sumo je obyčajný vrchný cop. Keď zápasník postúpi do vyššej kategórie (juryo), môže si česať špeciálny cop v tvare listu stromu ginko, ale len na zápasy a špeciálne príležitosti.
Každá stajňa zápasníkov má svojho profesionálneho kaderníka, ktorý zápasníkov češe podľa toho, akú majú štruktúru a dĺžku vlasov. Používa špeciálny vlasový vosk, ktorý sladko vonia.
Rozcvička zápasníkov sumo pozostáva zo strečingových cvikov, ktoré nedokáže hocikto...no, len si to skúste....
Po rozcvičke sa zápasníci symbolicky napijú vody, naberú hrsť soli a rozsypávajú ju po ringu. Od dávnych čias sa v japonskej mytológii a spoločnosti verí v očistné schopnosti soli. Vyhadzovanie soli do vzduchu pred zápasom znamená, že ring očisťujú od zlých duchov /síl/ . Ring je pre nich posvätné miesto.
Soľ má taktiež dezinfekčnú funkciu v prípade odrenín a škrabancov počas zápasu.
Á viete koho sa mi podarilo zachytiť na tejto foto? No predsa Kotooshu - bývalý, bulharský vynikajúci zápasník, ktorý je v súčastnosti ozeki - to je druhý najvyšší titul po yokozuna. Získal ho v roku 2006 ako vôbec prvý Európan histórie sumo. Meria 204cm a váži 148 kg.
Pred zápasom je každý pohyb zápasníka striktne duchovným rituálom. Pozdrav pred zápasom sa robí v podrepe sériou pohybov rúk.
Po pozdrave nasleduje reklama. Keď prejde v ringu veľa "živých reklám" znamená to, že niektorý zo zápasníkov je obľúbený u publika.
Začínalo to byť napínavé, hlavne pre mňa, pretože som nevedela, že postoj rozhodcu udáva, či už zápasníci budú bojovať, alebo nie. To som pochopila až pri treťom zápase. Vidíte? Rozhodca stojí bokom, tzn. že zápas ešte nezačne a zápasníci sa len provokujú.
Takto pokojne a sústredene sledoval zápas yokozuna. Zápasníci sú vždy pripravení na svojich vankúšoch vedľa ringu jeden zápas pred ich súbojom.
Provokovanie pokračuje a každý zápasník sa s napätím pred zápasom vyrovnával inak..niektorí boli pokojní, iní robili divadlo v podobe King - Konga a poniektorí si omývali tvár....
Aj z rosýpania soli robili niektorí divadlo a obecenstvo nadšene vzdychalo - Óoooooo....
...pozor rozhodca je postavený k bojovým čiaram tvárou, to znamená, že nastane súboj...zápasníci musia proti sebe zaútočiť s pozície - na čiare, s rukami dotýkajucimi sa zeme....
Tak... a neuveríte mi, ale nezachytila som fotoaparátom z desiatich zápasov ani jeden začiatok, hoci som sa snažila. Hmm začiatok...niektoré zápasy skončili v tej sekunde, v ktorej začali...jednoducho sa jeden zo zápasníkov mrštne uhol a ten druhý skončil na troch /nohy a jedna ruka/...čo podľa pravidiel znamená prehru...buď musí jeden zo zápasníkov byť minimálne na troch, alebo musí byť vytlačený von z kruhu...
Ukážky ako ešte alternatívne môžu skončiť zápasy.... Existuje 82 oficiálnych zápasníckych techník /hmatov/, ktoré sumo uznáva a sú uvedené v pravidlách. Posledné doplnenie pravidiel bolo v roku 2001.
Toto bol "dupák"... zdvihnúť 140 kg a len tak postaviť súpera za kruh, to si zaslúžilo potlesk....
Yokozuna opäť vyhral, rozhodca mu odovzdal peňažné dary od divákov, ktoré zvyknú japonci takto darovať obľúbenému víťazovi jednotlivých zápasov. A ja som bola trošku smutná, pretože mi pred zápasom povedali, že ak yokozuna prehrá, všetci diváci budú hádzať do ringu vankúše, na ktorých sedia.
To mohlo byť pekné divadlo...)))
Tanečný obrad s lukom.
Po poslednom zápase turnajového dňa vtúpi do ringu nižšie výkonostne postavený zápasník a predvedie tanec s lukom / yumitori - shiki/ za zvuku bubnov, ktoré symbolicky pozývajú divákov, aby znovu prišli....
Po každom zápase krásne vyzametali celý ring. Divila som sa, že k tomu nepustili ženy, ale ženy sú v sumo tie, pre ktoré táto zábava vznikla, preto všetko okolo zápasu sumo vykonávajú muži.
Zápasníci sumo z nižších kategórií majú tú poctu, že môžu pred zápasom vymieňať vankúše zápasníkom z vyšších kategórií, taktiež im pripravujú jedlo. Zápasníci sumo žijú veľmi asketický život. Počas ich kariéry, kým nedosiahnu významnejší úspech, ich osobný majetok pozostáva z látkového batôška, v ktorom je miska na jedlo a paličky.
Trochu pohľad medzi divákov. Všimnite si, že sa do kóje ľudia vyzúvali a poniektorí sa predtým, ako si sadli, aj uklonili smerom k ringu. Ženy už zriedka chodia na sumo v kimone, ale našli sa aj také...
Zápasníci sumo sa po zápase idú osprchovať a prezliecť do mužského kimona. Z haly vychádzajú hlavným vchodom, takže sa diváci s nimi môžu stretnúť. Samozrejme okrem yokozuna a ozeki, pretože tí, keby sa ukazali na verejnosti, tak ľudia zablokujú chodby - takí sú obľúbení....
Čo myslíte, čo je v tomto jednoduchom a esteticky čistom, bielom priestore? Samozrejme, že cisárska lóža. Žiadne výnimočné vybavenie niekde za bezpečnostným sklom. Je umiestnená medzi radmi sedadiel pre bežných návštevníkov arény...
Pohár vpravo je putovnou trofejou víťaza - zápasníka sumo, ktorý získa najviac víťazstiev počas jednej sezóny.
A je po zápasoch. Neuveriteľne rýchlo to ubehlo....ring zakryli plachtou a ľudia sa pomaly roztrácali.
Zelený čaj, ktorý sme si mohli objednať u obsluhujúcich /ten pán v šedo-bielom úbore naľavo/ bol naozaj vynikajúci a teplý kým sme ho nedopili. Čajník bol z hrubej keramiky.
Trošku vysvetlím...fotografia vpravo - zápasník, ktorého sme stretli po turnajovom dni - mal tak 130 kg a 190cm , no a na druhej foto je zápasník sumo vysoký tak 140 cm, ktorý robil maskota pred budovou a fotili sa s ním japonci...))))))
Som rodená "paparazzi"...no ale neodfoťte yokozuna, keď vám ide popred nos. Manžel už čakal, že ma bude musieť pred ochrankou brániť, ale našťastie si ma vôbec nevšímali, bola som dostatočne ďaleko...))))))
A na záver bonbónik - na križovatke zastavilo vedľa nás na červenú auto, do ktorého nastupoval yokozuna. Iba som tak zdvihla ruku a zakývala do čiernych skiel dodávky a vtom sa sklá zosunuli a na mňa prehovoril yokozuna "How are you?" a ukázal mi prstami V....očividne mal radosť, že má ďalší víťazný deň za sebou. No nezaslúžil si poslať pusu?...))))
Keby som bola Japonka, tak určite pištím, omdlievam alebo oboje...)))
Článok venujem môjmu bratovi Petrovi, ktorý má rád sumo.
