No žiaľ, nevšimol si, že nie je rok 1998 a že ľudia po gorilách, páde vlády, čudnej voľbe generálneho prokurátora, kauze daňového úradu v Košiciach a mnohých ďalších, za ktorými volič tuší starú paktokratickú družinu v SDKÚ, ktorej hlavným lídrom nie je nik iný ako Dzurinda, sa už nedá opiť rožkom, a neskočí na Ficostrašenie, na nereálne sĺuby o zjednotení rozhádanej pravice, o čestnej a morálnej práci len a len v prospech občana.
No čudné je, že jeho materská strana toto nevidí. A že v záujme presadzovania dobrých programových téz sa ani len nepokúsi zbaviť politikov so špinavými rukami, akými Dzurinda a Mikloš rozhodne sú. A pritom SDKÚ ako celok ešte stále má čo ponúknuť. To dokazuje zopár odborníkov vo vláde, či na iných postoch, ako je napr. ministerka spravodlivosti, a ďalší. No týchto stiahne Dzurinda so sebou, nech sú akýkoľvek odborníci, čestní a morálni.
Mikuláš Dzurinda je totiž klasickým prototypom slovenského politika, bez kúska politickej kultúry, ješitného a do seba zahľadeného. Podobne ako Vladimír Mečiar, ktorý kedysi vládnu stranu, neschopnosťou sebareflexie doviedol ku krachu. Tak aj Dzurinda realizuje ten istý koncept. Pritom by stačilo pozrieť sa na veci reálnymi očami, vnímať to, že svojou kontroverznosťou škodí svojmu dieťaťu a spolustraníkom, ktorí mu dôverujú /alebo sa možno boja/. No žiaľ nie každý má toľko kultivovanosti, aby sa naozaj stiahol, ak vníma, že je navyše. Dokázali to zatiaľ iba Čarnogurský a Hrušovský, čím si vyslúžili obdiv mnohých. No Dzurinda v sebe, zdá sa, nenájde tú silu, zbaviť sa slastného pocitu šedej eminencie, ktorá, tak ako v byte gorily, poťahuje nitky, za ktorými sú milióny, či miliardy eur. No tento podvod na voličoch sa o chvíľu vráti ako bumerang. A už dnes to naznačujú prieskumy, ktoré sú čím ďalej, tým skľúčujúcejšie aspoň pre ľudí v SDKÚ, ktorí stoja nohami pevne na zemi.
Klasický väčšinový volič SDKÚ rozhodne túto paktokratickú, goriliu skupinku voliť nebude. A bola by pre neho aspoň malá sadisfakcia, keby táto skupinka, ktorá jednoznačne sklamala a nenaplnila sľuby a očakávania, pre svoju nemohúcnosť získala v súčasných voľbách 2,5 % a zanikla by bez akejkoľvek finančnej podpory od štátu. Alebo aby ju o 3 roky Dzurinda, ako jediný člen a štatutár /vzor pána Ruska a ANO/ predal napríklad Kleopatre z Turca, ktorá možno bude v ďalších voľbách pomýšľať na politickú kariéru.
Nepochopiteľné Sdku alebo "slovenská politická kultúra"
Predvolebný zápas o voliča by mal byť tým najkľúčovejším, čo strany riešia. Veď ide o to, aby mali šancu realizovať svoje programy, vízie, ciele v parlamente, či vo vláde. Preto vychádzajú do ulíc, platia kapelám, varia guláš, rozdávajú balóny. A hlavne sa snažia prostredníctvom toho najlepšieho, čo majú, získať si dôveru voličov. No nie každá strana to takto rieši. Sú i také, ktorým na priazni voličov vôbec nezáleží. Medzi ne spokojne môžeme zaradiť SDKÚ - DS. Je to nepochopiteľné, ale je to tak. Táto, kedysi morálna alternatíva mečiarovskej špinavo - mafiánskej éry sa dnes borí v bahne a zabára sa stále hlbšie a hlbšie. Po minulých voľbách sa aspoň na chvíľu zdalo, že v nej prebehla aspoň malá sebareflexia, čomu nasvedčovalo stiahnutie Mikuláša Dzurindu a nasadenie volebnej líderky Ivety Radičovej. No toto mätúce medziobdobie jednoznačne zastavil momentálny volebný líder, ktorý má plné zuby ponižujúcej pozície ministra zahraničných vecí a brúsi si zuby na kreslo premiéra.
