(Pre viac info o projekte, pozrite si nasu stranku: www.lulushutterbug.com/santiago. A pre anglicku verziu clanku pozrite o clanok nizsie. Texty sa lisia.)
V kalendari skriatok konecne neurobil chybu a 25.jun prisiel. Po dlhom trapeni a mnohych pripravach tohto uzasne pozehnaneho projektu, napatie este viac stupalo. Rano po 24h odchadzam z prace a hned putujem na autobus, ktory ma chce vziat na londynske letisko. Prilietam do Krakowa a potom sa vyberiem este na dlhsiu cestu z Krakowa na Slovensko. Domov prichadzam okolo 23.00. Hmmm, novy den uz cakal v rade a ja som vedela, ze mam strasne malo casu na pripravenie a pobalenie mojho Camino Biku. Totizto 27.juna sme uz vsetci 4 mladasi smerovali z Presova do Santiaga De Compostela. Tak som sa do toho s radostou pustila.
O 4-tej rano je moj Camino Bike konecne pripraveny. Este hned potom idem so psikom na prechadzku. Uzasne rano! Vonku uz svitalo. Bolo tam take nadherne ludske ticho (take, kde nie su ludia). Iba ja, psik a uzasny vtaci orchester. Bolo este vidiet hviezdy. Fantazia. Priala som si v tu chvilu, aby tam bol cely svet so mnou. Aby bol cely svet dotknuty Bozimi stvoreniami. Uzasny moment. (lubim slovo uzasny)
Hned potom som aj ja zaujala miesto spiacich (ne)krasavic. Tento jediny a posledny den doma bol este totizto plny lietania a dokupovania poslednych veci.
V stredu, 27.juna o 5.00 rano, sa lucim s domovom a odchadzam na vlak. Moj Camino Bike je strasne tazky a uz rano depkujem, ze ako ho vytlacim do vlaku, kedze na Slovensku este bezbarierove schody nevymysleli. Utekam do susednej dedinky, kde sa stretavam s hlavnou, vtedy este anticyklistkou Zdenkou (:-P). Odtial ideme autom do Presova. Tam je oficialny zaciatok nasej Camino pute. Omsu samozrejme nestihame od zaciatku, ale teda aspon od konca. Po svatej omsi, stretame nasich dalsich dvoch hlavnych, vtedy este tiez anticyklistov - Juraja a Romana. Prebehnu posledne upravy, dostaneme pozehnanie od frantiskanov a vydavame sa na cestu dlhu 4000 km (+1000 km). Vsimam si, ako su ti pritomni rodicia na nas hrdi. :)
Prvy den sme mali namierene do Zakoviec - okolo 95 km. Urcite je vam zname toto miesto, kde je centrum pre ludi, ktori to naozaj potrebuju a ktori chcu zmenit ich zivot uplne. Znie to trochu kruto spat medzi bezdomovcami, alhoholikmi, zavislymi ludmi… hmmm… ale pravda je taka, ze to, co som tam videla, bolo nieco uzasne. Pred odchodom na dalsi den sme sli na svatu omsu. Kaplnka bola plna ludi. Sedeli sme na chodbe a odtial som mala moznost vidiet dnu. Ked som sa poriadne zapozerala, videla som tam vela muzov. Ti muzi, ktori sa navonok javili ako velki a silni tvrdasi, cez celu omsu ani raz nezdvihli hlavu. Celu omsu tam pokorne stali, ci klacali a prosili Boha o odpustenie.
Do Zakoviec sme prisli dost neskoro. Cesta bola velmi, velmi narocna - slovenske kopce. V ten vecer sme tam dosli uplne zniceni. Vsetko nas bolelo. Privitali nas vecerou, dali sme si sprchu a odpadli do postele. No v ten vecer este nikto netusil, co sa stane, co Boh planuje. Tu v tuto noc sa zacal pisat iny pribeh, iny plan, ktory nebol nami pripraveny. Omnoho vacsi, hlbsi, uzasnejsi, aj ked velmi narocny, a proti srsti ale pozehnany.
Zvedavi?
To mi vyhovuje, lebo o tom potom ;)
Pokracovanie na buduce :-P
