A bomba! Žiadne námietky. Utekala som nabiť batériu do mojej čiernej mašiny, ktorej jeden chlapec povedal, že aký veľký ďalekohľad! Pfffffffffffffff. Poskladali sme potrebné veci do tašky, občianske a hurááá, posádka nasadaaať.
Cestou som našim vysvetľovala ako som tu makala do kopca a tu ako sme stáli s kamarátom, tu ako sme chrumali kešík a všelijaké zážitky, no proste stále dačo... Myšlienkami som bola ponorená do spomienok, ktoré sa mi v duchu vynárali ako fontána. Totiž tou cestou som šla bikom. Keby som to nepoznala, tak ma to ani len nenapadne!
Takže asi nejak tak to začalo:
Myslím, že to je 5 km na hranicu do krásneho kopca :-)
Takýchto kostolíkov tam je kóoopa.
Źródło w Tyliczu s vysokým obsahom CO2, HCO3-, Ca2+
No Ľudmilka viedla a nevedela kam. Hmm, ale spomenula siiii, že do ľavaaaaaaaa! =D
Vitajte v Krynici!
Socha Nikifora Krynickieho (Epifaniusz Drowniak 1895 - 1968 ) - rusínsky maliar
Na nananana ♪
Socha Adama Mickiewicza (1798-1855) - básnik, dramatik...
Pohľad na park pred PIJALNIOU
V PIJALNI
Aaaa, prečo sa to zaplo????
Môj nastávajúci =D
Lanovka bola žiaľ zatvorená. :-( Tu dole je cenník fotený cez zatvorené okno. Ale otvárajú už 24.4. :-) Tešíím sa!
Zmrzolízači...
Jan Kiepura (1902 - 1966) - herec, spevák
No a jedna nenápadná orchydea mi priniesla krásnu príhodku. Mamina sa chcela opýtať na cenu. Povedala po slovensky a tá predávačka oči vyoči, že čo chce. Hehe a ja som neváhala jej to pretlmočiť =D do poľštiny. =D No to bolo úžasnééé, hneď som sa tým musela otcovi pochváliť, že mama nevedela a ja hejjjj, ciiiiiii :-)
No tak to bol náš obedík za 38 zł :-) hmmm, veeeľmi dobré bolo :-). A ešte, keď sme sa najedli, heh, tak sme si všimli, že máme najmenší stôl, aký tam bol =D. No a kto ho vybral? Heh, samozrejme, že ja. No a práve ten najmenší :-D. A mama zapotila, že dobré to je, lebo aspoň na malom stole je toho opticky viac =D.
Po dobrom obedíku sme si dali łódy. Jeden stál 3 zł :-)
Ďalší zmrzolízači...
Poľskí chlopci.
Uchodení k smrti (hlavne ja a otec) sme sa vrátili k autíčku, zaplatiliparking a šli domov. No a samozrejme mamina si spomenula, že mámekávičku v autíčku, :-D. A tak stojíme a naši sa napájajú a mne nedajú:-( (hehe).
A potom otázka, kam ďalej...? No navštíviť rodinu. Takideme.... !
Ja som naháňala malého Dávidka, on naháňal psa (či naopak?) a tak sme sa naháňali navzájom. No dlho som to nevydržala, ja starenka som sa nevládala toľko šaliť a v mysli som si vynárala rodičov, čo majú malé deťúrence, teda ako to oni dokážu zvládnuť, klobúk dole! A zazvonil telefón a výletu bol koniec. Braško potreboval káru, ale myslím, že koniec prišiel práve vhod. :-)
A tak všetci potešení sme sa vracali domov. Ja som bola rada, že mamina si vychválila výlet a je s ním veľmi spokojná. Vraj nejakú nedeľu nebude variť a ideme na obedík do Krynice :-). Otec bol rád, že sa dobre najedol a mohol si so mnou dať poľské łódy, na ktoré sme sa tak tešili. To je už také naše tooo...
Veľmi ma potešilo to, že sme boli všetci spolu a potom aj to, že som mohla urobiť jednak rodičov a seba šťastnejšími, ale aj malého Dávida, ktorého som dnes videla prvýkrát v živote a ktorý nebol rád, keď som mala odísť domov. :-)
Jednoducho, robme veci, ktoré nás robia šťastnejšími!
Dovi!
foto: lulu(c)2007
