aj skôr, ale to mu vôbec nezazlievam. Hneď od rána som si plánovala ako sa vyberiem na svojej Honde (:-D) k Čergovu a budem cvakať a cvakať, až kým mi z toho cvakania necvakne. Ale nakoniec Honda nechcela ísť, tak som si vzala verného priateľa. Ruka v rukoväti a my spolu :-).
Tešila som sa ako malá, lebo také počasie dávno nebolo a neverili by ste koľko monštier sa dá stretnúť cestou. Ešte sa mi za môj dlhý život nestalo, aby som v tak krátkom dni a čase stretla až štyroch dvojokých s prižmúreným okom v objektíve a ja piata. To sa len tak nevidí, samozrejme ak nie ste na "ciskovke" či konferencii.
Bolo krásne, takže mi bolo jedno, že sa mi veľmi nedarí fotiť, ja som sa v tom aj tak vyžívala.
Olaaaa, ruka holáá
A toto ma potešilo. Z diaľky som síce nevedela kto ma vyrušuje v mojom "umeleckom" prežívaní a hľa moji bikeri z leta :-). Ľudia, neviete si predstaviť tu radosť, že nie som jediný šialený, chorý a abnormálny človek s bikom v zime.
Je to také pekné, keď sa človeku plnia túžby.... och!
