A každému úsmev rozdávať...
No pekné slová. Ale myslím, že majú aj čosi do seba. X-krát som zažila pravý opak a viem ako v tomto čase chýba úsmev. Dnes, keď jazdím po asfaltke na mojom biku, tak vidím po pravej či ľavej strane billboardy, ktoré sa hemžia úsmevmi. Zuby vycerené ako u Zubatej z Perinbaby, vybielené sťa reklama na Lanzu. A to nehovorím o zneužívaní detí na tieto reklamy. Faloš prekliatá! Z tohto úsmevu nikto nikdy nič mať nebude, iba ak "krásnu" reklamu.
No nie o tomto chcem písať. V názve stojí "dnes chcel by som krídla mať a s láskou prilietať... a každému úsmev rozdávať..." Krídla, láska, úsmev. Keby som mala krídla a mohla sa vznášať, a lietať kam by som chcela, zaletela by som ku každému koho milujem a aj ku tomu, kto mi je nepriateľom. Usmievala by som sa na každého, z očí do očí a navzájom by sme si vymieňali lásku, ktorá spočíva v úsmeve. Pocit priateľstva, neopisateľný pocit, ktorý ani ten najlepší a najslávnejší maliar by nedokázal nakresliť, miesto, kde končí ľudské zmýšľanie. Každý problém by bol v novom svetle. Duša by sa povzniesla a bola v požehnanom pokoji.... No, len prečo je na svete tak málo ľudí, ktorí sa dokážu usmievať a smiať sa? Väčšina chodí schmúrená, zafúľaná ničotou... Ale sú ľudia, ktorí to dokážu. Vďaka Bohu za každého anjela s úsmevom.
