Deň všedný taký istý ako aj včera a taký istý ako aj zajtra
Len niečim je výnimočný
Začína sa čosi nové to staré a detské ostalo v minulosti a prichádza čosi mnohokrát počuté ale neprežité
Zvláštny pocit, keď dostávam závrat z tej neslýchanej výšky
Slzy sa mi rinú do očí
Smútim?
Nie, to nemá pomenovanie
Asi to patrí k radosti k uvemodmeniu si čohosi nového iného a možno ani nie
Možno len to číslo hovorí o niečom ale ostatok mlčí ako stará slivka v záhrade ktorá už niekoľko rokov nevydala o sebe svedectva
A tak myšlienkami pohrúžená do svetelných lúčov mojich mrakodrapov vydávam sa na cestu kde ma čakajú preteky so životom ktoré určite vyhrám
