Idem s bratom po boku a hľa biela dodávka sa rútihore schodmi a plnou rýchlosťou narazí do vchodových dverí susednej bytovky. Jahneď poviem bratovi, aby rýchlo utekal, lebo o chvíľu vybuchne auto vo vnútri.A práááááááásk, hodím sa na brata, aby som ho zakryla a dívam sa kam letiačasti z auta a okien. No zrazu, pod sebou nemám brata, ale svoju kamarátku práve z tej bytovky. Chránim ju ako len viem.A potom sa zrazu ocitnem pred svojim blokom a snažím sa rýchlo pomôcťľuďom, aby utiekli odtiaľ. Výbuch sa mal rozšíriť až k nám. Pomáham ako lenviem. A v jednom byte je dievča, zatvorené okná a horí jej vo vnútri. Nechcevyjsť von, chce tam zomrieť. Ja sa s ňou snažím spojiť cez internet apresvedčiť ju, aby vyšla von, aby sa zachránila. Snažím sa znova ako lenviem, idem na maximum a nastane koniec... sna. Pozriem na hodinky, prevrátimočami a spím ďalej.
Teraz si spomínam na kamarátkine slová, ktoré somnepočula len od nej, ale sny sú vždy úžasné, lebo v každom sne som hrdinom ja.Ja zachraňujem, ja premýšľam, ja konám. Iní mi utvárajú len prerušený obraz arobia ma hrdinom v každom čase. Je to pekný pocit, aspoň vo sne. :-)
