"Zožiera ma všetko, čo nemôžem spraviť. Už nemôžem uniesťsvoje bremeno. Pritlačilo ma natoľko k zemi, že sa už nedokážem postaviť. Šaliemz toho. Chodím z izby do izby, nervózna a so slzami v očiach.
Už plačem! Nevládzem!
Chcem robiť to a nemôžem. Nemám na to dostatočnéargumenty. Chcem byť tým, a nemôžem. Hoci som spokojná s tým, čo mám,ale nestačí mi to. Nestačí mi priemer, chcem čosi viac, no nemôžem.
Treba viac odvahy? Mám ju vôbec? Skúsiť bojovať o svoj cieľ?
Nechcem prešmykovať na jednom mieste ako pneumatika brodiacehosa auta v snehu.
Vzopriem sa? Dvihnem svoj kríž? Chcem to získať? Ibaže časuteká a všetko navôkol ma brzdí! Veľmi brzdí!
Mám urobiť to, čo je v očiach milé? Bojím sa. Čo keďspadnem do kopy blata, do kopy špiny a veľkého poníženia?!
Je tu nádej. Ktosi mi môže dať pomocnú ruku. Z poníženiasa zdvihnem a začnem od znova. O tom je celý život. Padať na prachzeme a zodvihnúť sa a vzletieť ako orol. Čeliť problémom ako vták,ktorého už neunáša vietor, lebo jeho duch je silnejší."
...z denníka hľadajúcej duše...
(18. január 2003)
