Cestu som mala nasmerovanú do jedného pútnického mesta - Gaboltov, kde sakaždoročne konajú slávnosti a púte. Prečo práve tam? Bola tam moja bandamladých. Tak som ich šla pozrieť a rovno som prišla na obed!!!!!! To som ajmala tak trošku v pláne (ale pssst), hehe, no dobre mi padol, lebo odjedenástej rána som prišla domov až okolo štvrtej a v ruksaku len jednačokoládka, keksíky a čosi pšeničné... Tak mi bolo fajne. Gulášik dobručký, nohlavne, že decká boli rady, že som tam prišla. :-) A pekné bolo aj to, ženejaké deti z dedinky chceli, aby som si s nimi zahrala skrývačky... =D toto sami ešte nestalo... :-)
....žblnkotá nám žblnkotá...
Keď som sa pri mladých zdržala hodinku, hneď som ich aj vyprevadila na autobusík.A ja som sa vybrala opačným smerom. Chcela som dnes zdolať Busov (1 002 m. n. m.), no asfaltkabola čistá, ale ďalej na výstup bol sneh... :-(
Busov (1 002 m. n. m.)
Výstup na Busov.
Smutná Meridka.
Šla som ďalej, len znova všetky cesty boli neprejazdné. Otočila som sa kdesipri Rómoch, kde mi malý chlapček cestou pozdravil :-) a pokračovala som v blúdení...
Vzala som to poľnou skratkou, kde mám tiež krááásne spomienky. A potom nalúke som si oddýchla, už ma bolel chrbát a hlavne krčná chrbtica.... Pri mojom pohodlí, čo to nevidím? Naši bikeri.Traja chalani. Tak sme trochu pokecali a oni šli ďalej, ja tiež.
Trošku adrenalínu.... (ale to asi iba u mňa =D)
Zase ty?
Leháárooo! No trošičku mokručko =D.
Potom som šla cez jednu dedinku do našich kúpeľov. Lesom to bolo krásne,akísi českí turisti, neskôr nejakí naši s veľkým psom, ktorí sa pýtali, že akáje cesta hore. No ja vravím, že pohoda, len lístie a hore na Čerešni je sneh apotom blato. "Blato? Veď nie ste ani špinavá!" "Viem dobrejazdiť! =D" "Slečna je profesionálka!" =D=D - rehot.
Ocitla som sa po fajnom zjazde v kúpeľoch, kde som si nabrala vodičku, ktorábola omnoho teplejšia ako tá moja vo fľaši. Chcela som si ísť ešte posedieť vparku, no zrazu ma ktosi vyľakal zozadu. Dievča zlaté ma dobehlo na biku...Bola to veľmi dobre známa osôbka. Potrebovala nafúkať koleso. No nemala pumpu. Ja som mala, ale nevedeli sme tonafúúúúkať, lebo nemala AV. Strašné. Tak voláme emergency, cez telefón sa tosamozrejme ukázať nedá. Potom voláme jednému nášmu bikerovi, čo bol len chvíľkuod nás. Tak ten nám to nafúkal. No už ideme domov a hľa, naši chlapci okremjedného (tí, čo som ich stretla na lúke) idú oproti nám. Tak sme sa vybralidomov spoločne. No išla som sama a prišli sme štyria. =D
P.S.: S radosťou môžem povedať, že tento deň bol pekne využitý...
