Vonku sa slniečko škerí spoza mrakov a ja sa vyberám na bike. Nemám dnes veľkú chuť bikovať. Asi som ešte zaspatá od rána ale i dosť unavená. No aj napriek tomu sa vyberám blúdiť svetom, kde nieto cieľa na dnešnú túru. O Čergove, radšej nepremýšľam, braško nie je doma, no ale pumpu už mám! =D.
Zablúdim na jeden kopček tu blízko od nás. Jeho meno je Mihaľov - Kyslíková cesta:
Potom mením smer svojej cesty. Vidím po pravej strane krásny malý zjazdík. Hm, omyl, to okolo zjazdu ani neprešlo. Len sa touto cestou trápim a kým dôjdem na hlavnú, to aj kúsok potrvá. Napadá ma myšlienka, zájsť tam kde je vodička i pokoj, i spomienka.
Toto miesto nesie meno Hať, volajú to aj Vlčinec, iste viete prečo.
...neviem čie sú to stopy, ale zaujali ma...
Poberiem sa cestou dobre známou. Hľadám srnky i čosi iné na fotenie. Nič nenachádzam,ďalej sa mi nechce ísť. Obrátim kormidlo a idem naspäť. Dole kopčekom to rozdujemtrochu silnejšie a zrazu veľký treskot. Čo sa stalo? Nájdem sa na zemi. Prednékoleso mi vyjde na zamrznutú koľaj od áut a ja sa učím sondovať povrch zeme =D.
Cítim, že som v miernom šoku, spamätávam sa a dvíham svoje kosti zo zeme.Pozerám a vidím to, čo vidieť nechcem. Roztrhaný návlek, termonohavice, zlomenýpliešok na botaske i rozbité koleno a bok. Hmm, vytiahnem svoju slávnulekárničku, ktorá nemá nožnice =D, a tak leukoplasty zúrivo trhám v rukách =D.Ošetrím si to, naskočím na koňa a idem domov. No čo už narobím? Hehe, nič len mámďalší zážitok do zbierky.
...ja viem, nič strašné, veď tak má byť...
...to je môj bok... tiez nič strašné, veď boli predo mnou aj takí, čo dopadli horšie...
A tak sa vyberám domov ako som spomínala a zašívam tie úžasné diery na tak úžasne drahých veciach. Hehe, len čo urobiť s tou botaskou?
No ale to je uz jedno, i tak dumem, kedy zase pôjdem...
