Festa 2007 ako dlhomesačná príprava na stretnutie veľkejsaleziánskej rodiny sa dožila svojho vystúpenia. Bolo to síce predtýždňom, ale mnohé veci vo mne doznievajú aj teraz.
O čo vlastnešlo? Po mojom povedané gospel, scénky, humor, radosť, zábava, kopaľudí, známych aj neznámych, dobré skutky, život a Ježiš.
Poprad celý deň a celú noc zvučal o tom ako my mladí dokážeme žiť... trošku iným spôsobom ako väčšina....
Stačilo len spojiť sily, myšlienky a srdcia.
Ale teraz už moje zážitky:
No čo povedať na túto festu? Nieto slov! Toľkých ľudí postretávať, čo by sa mi ani vo sne nesnívalo, že sa ešte v živote stretnem s tými ľuďmi, ktorých som videla kedysi dávnejšie a to len raz a vôbec ani len myšlienka na to, že tam budú všetky tie osoby... no téda. Mala som dosť. Asi hodinu sme stali na jednom mieste a vždy s niekým iným. Vždy sa niekto "starý" známy priplietol. Od bikerov po saleziánky! Dávame si serus, bozky na lícia... jednoducho niečo akoby ani nie z tohto sveta. A dokonca aj decká z Azerbajdžanu!!!
Vďaka Bohu, že ma tam dostal tak, ako som sa tam dostala. Hoci až večer, ale nevadí. S kamoškou nám bolo fajne. Sme sa orehotali až ma brucho bolelo :-)
Darmo slová, kto zažil, ten pochopí. Jednoducho Festa je žiwhat!!!!!!!
Najúchvatnejší bol rytmus života vytvorený búchaním po hrudi a tlieskaním...
O pol noci paf, fesťacká sv. omša v zástupe všetkých kňazov, čo tam boli. O takom čase, som mala dojem, že vidím anjelov :-). Dlhočizný zástup kňazov. Paráda.
A po omši, domov. O tretej ráno cupi dup na buse domov a príchod za studeného rána o pol piatej :-). Jednoducho no comment! A ešte toto si pozrite: klik
A čo mi dala Festa? Keď som spala na jednej akcii pri kamoške, pýtam sa jej, čo ju najviac potešilo za posledné dni.. Ona mi niečo porozprávala a to isté sa spýtala aj mňa... Nuž bola to tá hodina na Feste, keď som stretla tých všetkých ľudí, čo vo mne niečo zanechali.
