Stanica

Dnes večer, ktorý bol veľmi zvláštny a možno nie tak všedný ako iné piatkové večery, som sedela na stanici s hlavou podopretou o bicykel. Čakala som totiž priateľku, s ktorou som sa mala na dlhší čas rozlúčiť. Vtedy som si uvedomila aká je stanica zvláštna. Je miestom, kde buď niekto prichádza alebo odchádza. No častejšie to je miesto odchodov. Hlavou mi preleteli mnohé spomienky, ako som niekedy cestovala do zahraničia či na návštevy po Slovensku, kde ma vždy niekto šiel odprevadiť. Alebo ako som ja niekoho vyčkávala. Pekné a tajuplné to sú spomienky vryté navždy do pamäte. Stanica je miesto, kde sa nikdy nič neopakuje. Je miestom príchodov a odchodov. Aj život je o tom. Raz niekto vôjde do vášho života, chvíľu pobudne pri vás a potom odíde, pominie sa...