Na druhej strane tu máme množstvo ľudí,ktorí si možno dlhodo nevedia nájsť prácu, ďalej napr.tých ktorým povedia ,že po 50-tke „už ste nepotrebný". Ak sa vám v práci nebodaj niečo nepáči vyrieši to jediná veta ,, pred dvermi čakajú desiati na vaše miesto".A to už nespomínam ľudí hendikepovaných alebo inak znevyhodnených,ktorí majú automaticky nálepku-nežiadúci .Príkladov by bolo veľa,len ak sa nás to nedotkne osobne nikoho to väčšinou nezaujíma.Tieto choré stereotypy by v našej spoločnosti nemali čo robiť a predsa je to každodenná realita!
Za ešte horší pokladám fakt,že navzdory tomu,že tu máme milión všelijakých úradov a inštitúcii,politikov, nenájde sa nikto kto by sa týchto ľudí zastal .Zato všetky tieto úrady vás radi zaradia do štatistiky,aby sme vedeli ako ťažké je vážny problém mať.
Uznávaní ,, podnikatelia ´´, „celebrity" a im podobní túžia po spoločenskom obdive a ešte po tom ,aby sme zabudli ako sa k majetku a k postaveniu dostali . Len si asi neuvedomujú ,že veĺmi jednoducho sa môže stať, že spomínaní desiati,čo čakajú pred dvermi na miesto môžu jednoducho sadnúť na ich stoličku. Akou mierou meriate vy,takou namerajú vám!
Určite sa nestane zrazu zázrak a my ľudia sa začneme k sebe chovať slušne a s rešpektom , že už nebudeme čísla v štatistike ,no ľudia s dôstojnosťou.Ale spoločenská klíma, ktorá by odmietla arogantné a hrubé chovanie ľudí bez charakteru by sa postupne vytvárať mala.Inak z nich bude väčšina.
Ľubica Onufráková
