Andy Bell, známy predovšetkým ako frontman skupiny Erasure, vydáva začiatkom mája sólový album Ten Crowns. Na svojom albume vymenil Bell Vincea Clarcka za amerického producenta DJa Davea Aduéa. Aj vďaka nemu sa kolekcia desiatich skladieb nesie v mixe elektronickej a tanečnej hudby, pri ktorej sa ale nezabúda na charakteristický zvuk Bellovej domovskej skupiny.
Andy Bell bol pomerne štedrý na zverejňovanie singlov a tak sa fanúšikovia dočkali pred vydaním albumu hneď piatich skladieb, čím mali možnosť vypočuť si v predstihu hneď polovicu albumu. Pilotným singlom sa stala skladba Breaking Thru The Interstellar, ktorá album zároveň otvára. Už pri nej bolo zjavné, že sa Bell na svojej sólovke bude držať štýlu, ktorým sa prepracoval na vrchol ešte s Erasure. Ešte príbuznejšie znie druhý singel Don’t Cha Know. Ten je obohatený o príjemný klavírny podklad, ktorý dodáva skladbe istú majestátnosť. Tretí singel Dance For Money istým spôsobom koketuje s diskom a výborne tu funguje pomerne drzý výraz Andyho Bella. Navyše sa v skladbe objavujú zvuky zvonu, ktorý tu funguje na výbornú. O niečo pokornejšie pôsobí predposledný singel Heart’s A Liar. V ňom sa k Bellovi pridáva celkom nečakaný hosť Debbie Harry z Blondie. Nejde však o klasický duet, keďže hlas Debbie Harry slúži “iba” ako akási podpora Bellovho spevu. Aj tak ale ich vokály až nečakane dobre ladia a ide o príjemnú spoluprácu. Posledný zverejnený singel Lies So Deep sa rovnako nesie v znamení spolupráce. Tentokrát sa k Bellovi pridáva americká hudobníčka Sarah Potenza.
Druhá polovica albumu tvorená z nepočutých skladieb ale za svojimi predchodcami rozhodne nezaostáva. Výborne znie napríklad celkom ostrá For Today. S istou hororovou atmosférou pracuje Dawn Of Heaven’s Gate. Sesterskou skladbou jej môže byť tá nasledujúca a teda Godspell. Put Your Empathy On Ice sa zase vracia k tanečnejšiemu rytmu a pozitívnejšej atmosfére. Záverečná Thank You je akousi elektronickou baladou, v ktorej znie prejav Andyho Bella až muzikálovým dojmom.
Andy Bell vydal album, ktorý svojim spôsobom nemá slabé miesto. Každá jedna skladba so sebou prináša určitú atmosféru a hlavne výbornú energiu. Na jednej strane je možno škoda, že sa Bell nepredstavil v trochu inom svetle ako ho poznáme z Erasure, na druhej strane ale dokazuje, že v tomto štýle sa cíti ako ryba vo vode. Ten Crowns je toho živým dôkazom a vo finále bolo pokračovanie v overenom zvuku dobrou voľbou. Fanúšikovia tanečnej hudby a samozrejme hlavne priaznivci tvorby Erasure si tak môžu dosýta vychutnať desiatku nových skladieb, medzi ktorými sa s ohľadom na tento žáner nenachádza slabé miesto.
