Neil Young vydáva svoj v poradí štyridsiaty ôsmy štúdiový album Talkin To The Trees s novo založenou skupinou The Chrome Hearts. Kanadská hudobná legenda vsádza na nostalgický zvuk vlastných legendárnych albumov a na novinke sa predstavuje v polohách, ktoré mu svedčia najviac. Desiatku nových skladieb produkoval okrem samotného Younga producent Lou Adler a nahrávanie prebiehalo v štúdiu Shangri La.
Prvou ukážkou z nového materiálu sa stal protestsong Big Change. V nej sa stavia Young do svojej tvrdšej a ostrejšej polohy. V o niečo pozitívnejšej energii no stále v tvrdšom zvuku sa nesie aj druhý singel v podobe skladby Lets Roll Again. Poslednou ochutnávkou pred vydaním celého albumu sa stala skladba nesúca názov celej zbierky Talkin To The Trees. Práve v nej sa Young vracia k folkovému zvuku svojich najlegendárnejších skladieb. Pohodová a zároveň melancholická nálada je príjemne podporená akustickou gitarou a fúkacou harmonikou. Je to práve táto dvojica nástrojov, ktorá albumu dominuje a Youngovi stále mimoriadne svedčí.
Album otvára do country ladená skladba Family Love. V country nálade sa nesie ešte skladba Silver Eagle. Aj keď nejde o tú najcharakteristickejšiu Youngovu polohu, je počuť, že ju zvláda s ľahkosťou. Do kolekcie tvrdších skladieb patrí okrem dvoch prvých singlov aj dvojica skladieb Dark Mirage a Movin Ahead. Barovou náladou zafarbené skladby pôsobia sviežo a energicky a ukazujú Younga znova v novom svetle, ktoré mu sedí rovnako dobre ako tie predchádzajúce. Pomyselnú tretiu kategóriu tvoria folkové skladby, ktoré čerpajú z Youngovych najväčších hitov. First Fire Of Winter pôsobí ako voľné pokračovanie skladby Helpless, ktorá vyšla ešte v roku 1970, kedy Neil pôsobil v superkapele Crosby, Stills, Nash & Young. Predposledná hĺbavá Bottle Of Love album príjemne spomaľuje takmer v jeho závere. Výborne v nej funguje klavírny doprovod, ktorý skladbe dodáva jedinečnú atmosféru. Záverečná Thankful je potom pohodovým folkovým kúskom, ktorý poslucháča v závere upokojí a donúti vychutnávať si Younga v jeho najsilnejšie polohe.
Od vydania debutového albumu Neila Younga ubehne v novembri neuveriteľných päťdesiat sedem rokov. Po takto dlhej dobe na hudobnej scéne už Young nepotrebuje poslucháčov presviedčať o svojej kvalite a rovnako nepotrebuje vydať najlepší album svojej diskografie. Aj napriek tomu je ale Talkin To The Trees nesmierne vydarenou nahrávkou, ktorá predstavuje Younga hneď v niekoľkých polohách, z ktorých je v každej ako ryba vo vode. Jednotlivé skladby by zrejme nemali problém stať sa hitmi ani v jednotlivých obdobiach, ku ktorým sa Young na albume vracia. Pozorní poslucháči si určite všimnú isté ozveny skladieb ako Helpless, After The Gold Rush, Stringman, Come As Time, Harvest Moon, Rockin´ In The Free World či Hurricane v jednotlivých položkách na albume. Nie je to ale tak, že by sa Young vyslovene vykrádal. Práve naopak sa šikovne inšpiruje vlastnou tvorbou a namiesto zbytočného experimentovania sa zdržiava v hudobných vodách, ktoré mu nesmierne svedčia. Práve to robí z albumu tak vydarený počin, ktorý si rozhodne zaslúži pozornosť a vypočutie albumu ako celku.
