Zatiaľ čo by sa dal rok 2024 označiť za rok tých najmenej očakávaných návratov, je rok 2025 na podobné prekvapenia pomerne skúpy. Jednou z výnimiek je ale reunion, v ktorý veril iba málokto. Po dlhých dvadsiatich štyroch rokoch sa s novým albumom hlásia Pulp. Pre skupinu ide už o tretí návrat, minulé zažili v rokoch 2011 a 2022 no “iba” pre živé vystúpenia. Teraz prichádza skupina so svojim ôsmym štúdiovým albumom More.
Pulp oznámili vydanie nového albumu bez väčších ovácií a hneď s pilotným singlom Spike Island. Prvá ukážka z nového materiálu, ktorá album rovnako otvára, je akýmsi stelesnením tvorby skupiny. Bez problémov zapadá do rovnice hitov ako Common People či Disco 2000 a využíva všetko to, čo na dnes už ikonických skladbách fungovalo. Zároveň sa ale skupina nevykráda a nevsádza čisto na vlastný recept na hit. Vďaka tejto kombinácii je Spike Island jednou z najlepších skladieb na albume a výborným výberom na prvú zverejnenú skladbu po takmer štvrťstoročí. Zaujímavosťou je, že ide o jedinú skladbu na albume, na ktorej hrá frontman Jarvis Cocker na slovenskom dobre. Pulp sa pri vydávaní singlov držali pomerne pri zemi a nedočkavým fanúšikom dopriali iba dve ukážky. Tou druhou sa stala skladba Got To Have Love. O poznanie naliehavejšia skladba inšpirovaná sedemdesiatkovým diskom ešte viac prehĺbila nedočkavosť fanúšikov na celú kolekciu.
Ak by malo niečo charakterizovať More ako celok, budú to orchestrálne aranžmány skladieb. S tými pracuje skupina takmer v každej skladbe, čo albumu dodáva istú mieru dospelosti, vyzrelosti a vážnosti. Aj keď je na albume orchestru naozaj požehnane, nepôsobí prehnane a je výborným spojovacím prvkom jednotlivých skladieb. Okrem singlov by sa dali skladby na albume rozdeliť na dve skupiny. Trojica skladieb Tina, Grown Ups a My Sex predstavuje rýchlejšiu, naliehavejšiu a svojim spôsobom tvrdšiu časť albumu. Do druhej skupiny, ktorú tvoria skladby pomalšie, pokojnejšie a emotívnejšie, potom patria skladby Slow Jam, Farmers Market, Background Noise, Partial Eclipse a The Hymn Of The North, na ktorej sa v úlohe hosťa predstavuje kanadský hudobník Chilly Gonzales. Aj keď je energia oboch týchto pomyselných skupín rozdielna, je to práve orchestrálna nálada, ktorá ich spája a poslucháč tak nemá pocit roztrieštenosti albumu. Záverečná A Sunset je potom pozitívne naladeným a zároveň melancholickým ukončením kolekcie jedenástich nových skladieb a teda aj celého albumu.
Celá skupina znie na albume tak, akoby svoj posledný počin nahrala pred pár rokmi. Každá skladba na More tak znie nenútene a presvedčivo. Vo výbornej kondícii je aj hlas Jarvisa Cockera, ktorý na albume predvádza všetky polohy, ktoré poznáme z minulosti. O produkciu albumu sa postaral James Ford, ktorý si po spolupráci s Gorillaz (Cracker Island), Blur (The Ballad Of Darren), Depeche Mode (Memento Mori) či Arctic Monkeys (The Car) môže na konto pripísať ďalší mimoriadne vydarený producentský počin. Zároveň je možné povšimnúť si vzorec, s ktorým Ford pracuje. Namiesto bombastických singlov na upútanie pozornosti a priemerného zostatku albumu sa skôr sústredí na jednotnú linku, ktorá jednotlivé skladby spája a minimalistické prvky či vsuvky, ktoré robia z každej skladby podstatnú súčasť albumu ako celku. More nie je albumom na jedno vypočutie a potrebuje čas a sústredenie poslucháča, čo je spôsobené práve orchestrom. Ak si už ale človek vyčlení 50 minút a vypočuje si album od začiatku do konca, bude vďaka jeho jedinečnej atmosfére hľadať ďalšiu hodinu, aby si ho vypočul znova. Návrat s novým materiálom po dvadsiatich štyroch rokoch rozhodne nie je jednoduchý. Pulp ho ale zvládli s gráciou, bez väčších pompézností a navyše s fantasticky zvládnutým albumom, ktorý stojí za zvýšenú pozornosť.
