Pred pár týždňami som si bol sadnúť s bratancom na pivko, pokecať a vyzistiť, čo má nové. Mesto bolo plné, až som mal pocit, že vypustili škôlku. Keď som mal ja 13 mama mi zakazovala pozerať Derika. Len som pokrčil plecami, prisúdil to zmene doby, a objednal si ešte jedno malé. Do 5 minút prišiel za bratrancom kamoš, či nechce isť na vínko.
Tak sme šli. Povedali sme si, že piť nejdeme, ale nechceli sme celý večer trčať v jednej krčme. Chalani si kúpili jeden poklad. Sadli sme si na parapetu farby - laky v zastrčenej uličke.
Po stopercentnom uistení, že to celé budú musieť vypiť dvaja, otvorili si fľašu a posrkávali. Sedeli sme takto 10 minút, možno ani to nie, keď sa k nám dovalili dvaja pekne podgurážení asi 18 roční chalani. Jeden maličký a šľachovitý ako mladé jahňa a druhý o to väčší, čo mal väčšie ruky ako ja stehno. Menší sa zastavil, preniesol váhu na ľavú nohu a všetkých šiestich si nás prehliadol. Zobral prvého za golier: „Ty, chceš sa biť??“ Prebehol skoro všetkých, niečo do nás húdol a rozhodol sa, že počká na signál. Bol nadraný ako štolverka.
Macek stál celý čas opodial so založenými rukami, vyzeral triezvo. Drgol som doňho: „Počuj, čo to robím ten kamarát za hovadiny?“ Len sa otočil a spýtal sa bratanca: „Čo to povedal? Chlapci, držte si kamaráta lebo dostane lakeť a leží.“ Mal som pas. Čakal som, čo sa stane. Niekto z chalanov povedal: „...je majstrom Slovenska v kulturistike...“ Veru mal som pred tým macom rešpekt. Vtedy som nevedel, že hovoria o tom malom chalanisku. Drobec prisušil jednému z našich, zrejme len tak, nakoľko provokácia od nás neprichádzala. Chalani vraveli, že biť sa nemá zmysel. „Dáš mu jednu a o 5 minút je tu celé družstvo.“ Ta som čakal. Drobec všetkých poriadne vystrašil, jedného kopol a ďalšiemu vylepil.
Ak je niečo, čo naozaj nemám rád tak sú to títo Tarzani. Myslia si: „Toto mesto je Moja džungľa!“ Kiežby sa títo tarzani bili navzájom. Bol by kľud a v džungli by bol len jeden Tarzan, ktorému by som sa mal vyhýbať. Ale nie. Ich je na každom rohu 20 a držia spolu.
A ako to vlastne skončilo? Nakoniec som bol ja a bratanec jediní, čo vôbec neschytali. Majster Slovenska síce stál predo mnou, ale snažil som sa mu vysvetliť, že tá jeho džungľa je len stromom v amazonskom pralese. Však čo za mesto je už len Dolný Kubín. Nakoniec ho ktosi zavolal na rum a ja som šiel domov.
Pýtal som sa chalanov, prečo sme nezavolali políciu. Odpoveď jasná: má niekoho na fízlovni...
Moja rada znie: ak stretnete Tarzana a naozaj nemáte chuť sa biť, dajte mu banán alebo čokoľvek, čo pije.
