reklama

Ako som nezabila priateľku

V ten deň bolo 35 stupňov a mňa napadlo odbehnúť na pár dní do vlažného Dublinu. Kým som tam žila, vietor a dážď sa mi nezdal byť osviežujúci, ale keď popri predpovedi počasia rosnička pripomínala pitný režim a dôchodcovia neobsadzovali lavičky v čakárňach u lekára, iba zrána odbehli do obchodu po mlieko a rožky, zatúžila som práve po ňom, po vlahom Írsku, nie po Chorvátsku. Už len pri predstave ustavičného poprchávania som pookriala a hneď som zavolala priateľke. Odjakživa konám okamžite po myšlienke, občas súčasne s ňou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

- Do Írska? A čo tam? - Ohradila sa Viera, rozvážna úradníčka, ale keďže moje úlety jej spravidla príjemne osviežujú upätý život ctihodnej právničky, napokon sa mojím extraordinárnym nápadom nechala uniesť.

- Už som pozrela letenky. Ryanairom sa dostaneš tam aj späť za necelých sto eur, priletíme v piatok na obed, ubytujeme sa v B and B vo Swords, dáme si obed, pôjdeme do Rush, uvidíš starý keltský cintorín v pozadí Írske more, nafotíš pohľadnicové obrázky a Pavilions je otvorený do deviatej, takže stihneme aj vyplieniť obchody. T.K.Max budeš milovať. Oblečenie najlepších značiek tam dostaneš za zlomok pôvodnej ceny. - Chrlila som zo seba, ale myslím, že som ju tým trochu vydesila.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Počkaj, nie tak rýchlo. - Habkala.

- Neboj, všetko mám perfektne naplánované. V sobotu sa vyberieme do mesta, O´Connell street a Grafton street budeš milovať a Steven Greenhouse tiež. Tam je ďalší T.K.max a vedľa je prenádherný Steven Greenhouse park s kamennými mostíkmi, labuťami a letohrádkami. To nám vystačí na celý deň.

- To neznie zle ... park ... - Zjavne sa tešila, že si sadne.

- Jasné! No a v nedeľu ti ukážem Wicklow. Pôjdeme dartom, to je taký vláčik, čo ide po pobreží. Po celej ceste uvidíš dych vyrážajúce scenérie, spenené more narážajúce na skalné útesy, letné milionárske sídla a golfové ihriská, kam chodia snobi z celého sveta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A šli sme. Už v Bratislave na letisku vyzerala Viera trochu stiesnene, pretože moje organizovanie bolo dokonale dômyselné a nič som nenechala na náhodu. O to viac ma vytočila jej otázka.

- A ty si v lietadle vypínaš mobil? Ja totiž neviem svoj PIN. - Opovážila sa opýtať.

- Zavolaj mužovi, nech ho doma pohľadá a basta. - Vyriešila som chrabro problém. Nemala som jej však dať pero, aby si PIN poznačila sama. Napísala ho totiž na palubný lístok a mladík pri vstupe do geta jej odtrhol práve tú polovicu s PIN kódom. Tento lapsus ma len utvrdil v mojom zodpovednom veliteľskom poslaní. Keďže Ryanair sa nestará kam si kto sadne, v rade do geta som bola samozrejme prvá. Viera sedela v dave a snažila sa upozorniť ma na mamičky s deťmi a jednu starenku s francúzskym pasom. Ale mojím cieľom bolo posadiť Vieru ku oknu, aby videla more z výšky a nič mi v tom nemohlo zabrániť. Ale ani jej skľúčený pohľad, keď sa schúlila vo svojom sedadle pri okne, po šialenom behu k lietadlu, ma nezastavil. Bola som rozhodnutá, že Írsko si užije plným dúškom. Letušku som takmer uštvala, ale Viera dostala kávu ako prvá. Keď sme po viac ako dvoch hodinách vystúpili v takmer obkladovo chladnom Dubline, oduševnene som zvolala:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Tak, toto je Dublin. Teraz pobežíme na autobus, zhodíme kufre v B and B a ideme do Rush.

- Počkaj, je mi chladno, vyberiem si vetrovku. - Začala sa prehrabávať v kufri, celkom mimo plánu a práve kvôli tomu nám ušla 41 - ka. Na ďalšiu sme čakali takmer hodinu, no a túto stratu som sa rozhodla dohnať. Vo Swords som takmer bežala a Viera sa mi pomaly strácala z dohľadu. Časový sklz sa mi aj tak podarilo čiastočne eliminovať. V blízkom fastfoode sme zhltli sendvič, vysŕkali kávu a už sme sedeli v autobuse číslo 33 do Rush. Vytisla som ju na poschodie a posadila celkom dopredu, aby mala ten najlepší výhľad. Poslala som preč nejakého Poliaka čo tam driemal. Viera bola trochu bledá, ale to sa u úradníčok akosi predpokladá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Pozri sa na ten domček pokrytý slamou a ten drevený vozík natretý na červeno a tú pumpu na vodu ... musíš sa postaviť, inak nič neuvidíš. To je Lusk, tu začínajú farmy. - Kričala som. Viera sa poslušne postavila a ... padla späť.

- Mne je akosi zle. - Zašeptala, skĺzla sa a keby ju nebola zastavila predná priečka, bola by sa zosunula na zem. Oči mala prevrátené a triasla sa. Rýchlo som jej naliala do úst vodu, ale neprehĺtala ju. Stiekla jej do výstrihu a na uši. Stisla som tri krát tlačidlo pre vodiča a vyvliekla som ju von. Nevstala. Čupela a vzápätí sa spustila na zadok. Mňa však nemohlo nič zastaviť. More predsa musela vidieť. Ako šialená som mávala na prichádzajúce auto. Bacuľatá Írka chcela uhnúť, ale ja som sa jej postavila do cesty. Trochu vystrašene ma vypočula a chvíľu sa aj vyhovárala, ale Vieru som aj tak nastrkala na zadné sedadlo a ja som naskočila dopredu.

- South Shore roud ... - zavelila som názov ulice a nedala jej žiadnu šancu na protest. Odviezla nás a len čo sme sa vyteperili von, zmizla. Bolo mi celkom jedno, ako túto nepredvídanú udalosť vylíči doma a ako dlho sa z nej bude dlho spamätávať, Viera bola pri mori.

- Vidíš tie nádherné plachetnice? Tu vpravo je požičovňa, môžeš si jednu prenajať na celú sezónu. More je však vysoké, dnes lastúry nenazbierame, škoda. - Ale ona, nevďačnica nehľadela vyššie ako na svoje topánky. Triasla sa ešte viac a keď som mala pocit, že si nebodaj odhryzne z jazyka od toľkého drgľovania, rozhodla som sa konať. Zabúchala som na dvere najbližšieho domu. Otvorilo dievčatko a to som mala šťastie, lebo keby jej matka bola na blízku, tie dvere by sa nikdy neotvorili.

- Zavolaj mamu, moja priateľka skolabovala. - Prikázala som jej a Vieru som skoro nevládnu vovliekla dnu. Položila som ju na gauč, ale bol priúzky a ona sa zosunula na zem. Trochu si pritom udrela hlavu. Z okna bolo vidieť more a mňa šlo poraziť. Ani sa naň nepozrela. Schúlila sa na zemi a zdalo sa, že tam chce zostať naveky.

- Je mi strašná zima. - Zašemotila a zatvorila oči. Z vedľajšej herne pre deti som priniesla dve deky a poprikrývala som ju. Na ustrašenú Írku, ktorá zbehla po schodoch som zrevala, aby zavolala záchranku a ja som Viere zatiaľ hladila chrbát, hoci sa mierne odtiahla. Írka do telefónu popisovala čo sa deje a do 20 minút prihúkala sanitka. Keď Vieru odniesli na nosidlách a ja som s dvomi kabelkami a kamerou na prsiach nasadla k nej, Írka nám jednou rukou mávala a druhou si držala srdce. Clivo som hľadela smerom k moru, ktoré sa nám vzďaľovalo a ktoré Viera nevidela.

V Beaumont hospital jej urobili EKG, nastrkali do nej štyri aspiríny a vľúdny ryšavý zdravotník s odzbrojujúco modrými očami mi ukazoval na lajstri vlnovky srdcových ozvien. Jedna sa podobala na veže zo šachu. Práve tá ho znepokojovala. Nechal nás čakať na lekára v čakárni plnej chorých ľudí. Nikto zdravý by v piatok večer nešiel na pohotovosť do nemocnice, tobôž keď je všeobecne známe, že na ostrovoch je rozšírená baktéria Clostridium Difficile, ktorá zabila už niekoľko tisíc ľudí. Kde inde by jej mohlo byť viac ako tu, v čakárni pohotovosti. Rozhodla som sa teda nečakať a taxíkom sme odišli do nášho hotelíka. Aspiríny napokon znateľne zaúčinkovali a Vierou už toľko nehegalo, ba aj oči otvorila.

- Neboj, si unavená, vyspíš sa a zajtra ideme podľa plánu. Rush však už neuvidíš. - Povedala som vyčítavo. Viera pokrčila previnilo plecami, sadla si do sprchy a nechala na seba tiecť vodu. Ráno mi povedala, že vôbec nespala. Ja ako batoľa. Nevyzerala dobre, a tak som sa rozhodla kúpiť ďalšie aspiríny.

- No ... aspirín vezmem tak či onak, ale možno mi poradíte aj niečo iné. - Povedala som zhovorčivej lekárničke. - Viete, včera moja priateľka odpadla, triasla sa, ba až klepala, v prsiach cítila tlak a mala zrýchlený pulz. Aby ste chápali, prišli sme len na predĺžený víkend, chcela som jej ukázať more, dnes centrum mesta, trochu nakupovať, potom Wicklow, rozumiete, dartom až do Arklow, Greystones, kde je golfový klub ...

- Pomalšie ... pomalšie ... ja som unavená už len keď vás počúvam. - Ohradila sa pani za pultom a Viera jej pohľadom poďakovala. - Dám vám taký spray, myslím, že jej problém je psychického pôvodu a tento spray ju uvoľní. Používa sa napríklad pri skúškach, alebo inom strese. A dám jej paralen night, večer si vezme dve tabletky a bude spať ako zabitá. Ale do mesta dnes neodporúčam ísť. Zostaňte tu vo Swords, blízko hotela, dajte si trochu vína a hlavne ... zvoľnite.

Z toho sprayu som Viere nastriekala do úst hneď hodnú dávku. Moje skvelé plány sa rozplynuli v jeho promincľovom zápachu. Aspoň že privolila zájsť do Pavilions, kde som si kúpila dva páry sexi topánok, kabelku a pyžamo také oslňujúce, že keď som sa v ňom obzerala v zrkadle, chcela som sa iba previazať mašľou a darovať tomu zdravotníkovi z Beaumont hospital s neodolateľnými modrými očami.

- Števka, musíme zvoľniť. Ja na taký uragán ako si ty jednoducho nestačím. Zvoľniť, prosím. - Povedala Viera utlmená dvomi tabletkami Paralen night. Všimla som si, že za dva dni trochu pochudla, alebo jej narástol nos.

- Spomaliť?! Veď si ešte nič nevidela. Toľko času nemá nikto, aby sa dva dni motal po Swords. - Myslím, že nevládala protirečiť.

Nádejou ma naplnilo, keď mi ráno, celá spotená oznámila, že konečne spala. Priniesla som jej kávu do postele, ku kabelke som jej nachystala fľašu s vodou, na posteľ pripravila čo si chcela obliecť a keď som videla, koľko sa napriek tomu motá po izbe, zišla som na raňajky. Do mesta sme sa dostali až pred obedom.

- Som smädná. Nezájdeme na kávu? - Opýtala sa Viera nesmelo, keď sme vystúpili pri monumentálnom tope na O´Connell street.

- Veď som ti ráno nachystala fľašu s vodou! - Zrúkla som a Viera si v mihu nastriekala čarovný spray na jazyk.

- Zabudla som ju tam. - Zašepkala nesmelo, ale ja som nemala zľutovanie.

- Na to zabudni. Zase by si sedela. Dve hodiny si sedela v autobuse a znova si chceš ľapnúť. Zajtra ideme domov. Načo si sem vôbec prišla. - Kričala som a Viera ma poslušne nasledovala. V T.K. Maxe kúpila dve tričká pre manžela a šaty pre seba. Sivé s oblekovou fazónou, nudné úradnícke. Park s labuťami sme preleteli tak, že nám tie vtáky závideli rýchlosť. Ba iba mne, Viere húževnatosť.

Večer som jej pomohla zbaliť kufor, objednala som taxi na ráno a Viere som znova vyboxovala miesto pri okne. Považovala som za zlyhanie, že nebolo na tej istej strane lietadla ako pri ceste do Dublinu. Nevidela tak opačnú stranu mora, jej to bolo však celkom ukradnuté. Keď lietadlo klesalo nad Bratislavou, trochu pookriala.

- Tak veľmi sa teším domov. - Vzdychla si, akoby sa vracala z vojny. Dvere lietadla sa potom otvorili a mňa ovanul rozpálený vzduch. Spomenula som si na prvotnú príčinu mojej cesty do Dublinu a zahanbene som musela pripustiť, že si nepamätám na Dublinské počasie. Na fotkách mám však iba tričko. Viera mi neskôr zavolala, že tričká sú manželovi malé, že ich dá kolegyninmu synovi, ale že sa cíti dobre. Že ani nepôjde k lekárovi. Magický spray si však pre istotu vygooglila, lebo sa chystáme na výlet do Budapešti.

Štefánia Opremčáková

Štefánia Opremčáková

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som autorkou kníh V Írsku prší inak, Planisko, Židovská krv. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu