Vychystala som sa ako na vidiecku party, netušiac, že v Zuzkinom dome (Aj ona si so mnou hneď po stretnutí potykala.) nie je zavedený vodovod, suchý záchod je v ďalekom kúte záhrady a elektrické vedenie neunesie nielen moju nabíjačku na Iplone, ale ani sušič vlasy, či kulmu. No a nerátala som ani s tým, že vodu budem nosiť zo susedovej studne vo vedre a drevo na zakúrenie v peci zo šopy. Teda, kým som si uvarila kávu, mala som triesky v dlaniach a bola som celkom zmordovaná ... a špinavá. Poumývať sa, to by bola práca na ďalšie hodiny. Aby som sa vyhla drine okolo uvarenia obeda, zavolala som radšej mojím priateľom do Dobšinej - Mirke a Radkovi, aby mi priniesli pizzu a susedu som bez škrupúľ požiadala, či sa u nej môžem večer osprchovať. A ona mne a Zuzke nielenže dovolila použiť jej kúpeľňu a splachovací záchod, ale ponúkla nám aj domáci čučoriedkový likér a slaninku z brava, zaklatého pred minulými Vianocami. Po takomto voľkaní sa mi vidiek zdal na chvíľu romantický. To som však ešte netušila, že vracať sa budeme po tme. Skutočnú, čiernu tmu som predtým jakživ nevidela. Zuzka híkala, že na oblohe vidí Veľký voz, ale ja som vypliešťala okále radšej pod nohy. Ona došla bez ujmy, ja som spadla ako klát. Padala som, a netušila kam dopadnem. Podvedome som sa sústredila iba na jedno - aby som si nerozbila moje drahé multifokálne okuliare. Strašne ma bolela pravá ruka v predlaktí a na pleci, a stehno pravej nohy. Zuzka sa dobre nezašla od smiechu. Pozbierala som sa, hmatom našla kabelku a veľmi opatrne, skoro štvornožky šla za jej hlasom.
Zuzke sa spať nechcelo. Zradný likér urobil svoje a ona sa rozhovorila.
- No a ty vieš, že ja som bola prvá Mečiarova manželka?
- Mečiarova? Ty myslíš toho Vlada Mečiara? - V momente ma prestalo zaujímať, či krvácam z čerstvých rán.
- Toho, veru toho. Všimla si si večer ten veľký dom s brizolitom a sadrovými levmi popri bránke? - Rozhovorila sa, a ja som nedýchala. - Ráno ti ho ukážem. No tak tam býva starý Matuščík. Bol nám na svadbe, bo to polovica Rejdovej vtedy prišla, a keď bol Mečiar pri moci, nosil v peňaženke moju svadobnú fotku a každému ju ukazoval, že ... „A vy viete kto som ja? Ja som bol Mečiarovi za svedka na svadbe." ... iba tak sa mohlo stať, že pastier oviec má dnes taký palác.
- Aký bol Mečiar ako chlap ... - chcela som vedieť všetko, čo sa o ňom ešte nevie - ... dobrý bol?
- Ta taký ako keď spieval ... Idem od vás, s pánom Bohom, neublížil som žiadnemu z vás ... bil ma ako hada. Jediné čo viem povedať dobré je, že nepil.
- A ako to bolo s tými privatizáciami?
- Ja len to viem, že peniaze vo vreciach nosil a potom sa bál ako ich pomení. No veď, keď som bola za neho vydatá, mal len strednú školu, v 1968. roku sa na verejnosti vyjadroval proti Rusom, tak ho z roboty vyhodili. Nevymyslel nič lepšie, ako sa dať hospitalizovať, aby zišiel z očí a aj aby nemal náklady na živobytie, no a ešte k tomu ... aby dostal nemocenské dávky. Tam sa spoznal so svojou terajšou ženou - lekárkou.
V tom zazvonil jej mobil.
- To je moja dcéra. Je v Bruseli. Robila asistentku Bacovi a teraz robí Kozlíkovi. Ale od Bacu sa aspoň čosi naučila. - Povedala Zuzka a potom kričala do telefónu, akoby mala prekričať tú Stolicu. - Ja som v Rejdovej. Pozvala som aj svoju bývalú žiačku. Ona je slávna spisovateľka. Sedíme na terase a užívame si krásny večer. - Kričala, a popri tom chodila sem a tam po rozpadajúcom sa gangu, na ktorom sa presúšal jej kroj, čo si chcela na druhý deň obliecť do kostola a potom aj folklórne vystúpenie. Jej dcéra ma dala úctivo pozdraviť, že mi praje krásny pobyt v rodisku jej matky a že dúfa, že sa zoznámime aj osobne.
Ráno som s balíkom navlhčených utierok pod pazuchou a cigaretou v ústach, v pyžame, cestou do záchoda zdravila susedovcov, z verejného rozhlasu znela nezrozumiteľná ľudová pieseň ... „mala som, mala som, tulipán za pásom, ale som ho dala Rejdovským junákom". Zrazu ma prekvapila bolesť v nohe a v ruke a ja som si spomenula na moju nočnú nehodu. Medzičasom som na ňu celkom zabudla.
- Števa, to je čo za hygienu?! Ty si tým hrnčekom, čo si doň na noc odkladám zuby, načierala do vedra s vodou na pitie? - Kríkla za mnou Zuzka.
- Ten plechový, sivý? Napila som sa z neho vody. - Volala som z cesty.
- No, mňa porazí, teraz ho musím aspoň octom vypláchnuť. - Šomrala Zuzka z gangu. Mala na sebe nočnú košeľu, porozopínanú až po pás, ale nevšimla si to, lebo sa veľmi hnevala.
Slávností som sa nezúčastnila. Odišla som hneď po káve a energetickej tyčinke, čo som ktovie od kedy nosila v kabelke.
