Dala som si na uši Luciu Bílú, ponatierala som sa päťdesiatkou a zbožne som si premeriavala čudných ľudí okolo. Otetovaný muž s riedkym vrkôčikom na temene, vyziabnutá žena s piercingom na – bradavkách, slovom nikto ako ja. Všetci zaujímavejší a ... bohatší. Schyľovalo sa už k obedu, keď sa ku mne priblížila žena. Ale aká žena ... čerstvo urobené trojky, ešte mala flajster pod miniatúrnym vrškom bikín, dlhé vlasy , čierne až do modra, osudové mandľové oči a nohy jej siahali až po pás.
– Odkiaľ ste? – Vyletelo zo mňa, keď si ľahla vedľa mňa a vľúdne sa usmiala. Moja angličtina sa za posledné roky veľmi zlepšila, lebo moji vnuci a nevesta nevedia po Slovensky.
– Z Chicaga, a ty? – Odvetila a ukázala mi plné ústa belostných porcelánových zúbkov.
– Ja som z Košíc ... – nechápala – ... zo Slovenska ... – ani tak – ... z východnej Európy.
– Ach tak ... – Rozjasnilo sa jej, premerala si ma, zrakom hľadala značku na mojich prudérnych čiernych plavkách, blahosklonne pokývala utešenou hlávkou a zosunula z hlavy slnečné okuliare Chanela na oči.
– Pôjdem na svoj predpoludňajší koktail. Chceš ísť so mnou? – Opýtala som sa posmelená jej družnosťou. A ona šla. Ja som si dala svoj Bahama mama – rozumej kokosové lepidielko s dáždničkom a pokrútenou slamkou a ona víno a potom druhé a ďalšie. Vtom odkiaľsi pribehlo chlapčisko, asi desaťročné s vlasmi trendovo zastrihnutými a v tričku od D&G a ona zrazu posunula svoj pohár s vínom ku mne. Chlapec na ňu pozrel tými najsklamanejšími očami, aké som kedy videla. Ani môj vnuk, keď som mu na Vianoce nezohnala Hviezdne vojny do PSP-čka sa na mňa takto nepozrel.
– Dávaj na ňu pozor. – Povedal mi a skleslo odišiel.
Keď som chcela stihnúť obed s mojím synom a jeho rodinou, musela som Nell, tak sa uhrančivá bohyňa volala, odvliecť na mol opitú do jej izby a bola by som popri popoludňajšej sieste s vnukmi na ňu aj zabudla, ale keď som sa pred večerou sprchovala a tešila sa, že si dnes večer konečne kúpim tú červenú kabelku od Versaca, čo je v zľave, lebo sa stratil kľúčik od toho chutného zámku na pracke, ktosi zaklopal. Bol to Mati – ten chlapec s múdrymi a sklamanými očami.
– Vezmeš ma na večeru? – Opýtal sa ako Malý princ.
– No ... ale to ja nemôžem. Niekto by ma mohol aj zatknúť, keby som ťa bez maminho súhlasu ... v Amerike sú na také veci hákliví ... – Jachtala som.
– Mama spí, neviem ju zobudiť. Poď uvidíš. – A mal pravdu. Nell ležala v tej istej polohe v akej som ju nechala, len slina jej stiekla na vankúš a nohy zbeleli od morskej soli.
Tak som Matiho na večeru vzala. Potom odmietol ísť spať k mame, nuž som ho pozvala na travesti show a dovolila som mu spať u mňa.
– Môžeš zhasnúť. Doma spím pri svetle, lebo sa bojím, ale s tebou sa nebojím ničoho. – Povedal a schúlil sa na krajík postele, aby nebodaj neprekážal.
Nell sme ráno nestretli. V izbe nebola a Mati sa zdráhal hľadať ju. Rozhodla som sa, že zavolám jeho otcovi. Nerád, ale dal mi svoj mobil. Bol prvý medzi volanými číslami.
– Dobrý deň, volám sa Stephanie a váš syn je od včera so mnou. Myslím, že by ste to mali vedieť.
– Kto že ste? Dajte mi môjho syna. Je v poriadku? Chcem hovoriť s jeho matkou. – Reval na mňa a ja som v jeho hlase počula viac bezmocnosť, ako hnev. Mati stál vedľa mňa ako kôpka nešťastia a hľadel na mňa tak prosebne, že mi nedalo, aby som povedala, čo si skutočne myslím. – Zajtra ráno majú odlet do Chicaga. Musíte ju nájsť. – Povedal trochu zmierlivejšie.
– Spoľahnite sa, Nell je len indisponovaná. – Povedala som hľadiac do Matiho vďačných očí.
– Tak ona to urobila znova. Opila sa. Súd ma zaviazal dať jej Matiho raz v roku na dovolenku, nemohol som odmietnuť. Prosím vás, postarajte sa mi o neho. Prosím ... – Skuhral muž.
– Upokojte sa, ja neunášam deti, aby som im odnímala ľadviny na transplantáciu. – Zavtipkovala som, ale ani Maty a ani jeho otec sa nesmiali.
– Čo pila mama včera? – Opýtal sa ma chlapec neskôr.
– Biele víno.
– Tak to je zlé. Biele víno má rada. Dnes bude pokračovať.
Až do nasledujúceho rána sme Nell nestretli. Matimu som zbalila veci, pri autobuse som ho odovzdala rodinke s tromi deťmi, ktorú som si vybrala ako akceptovateľnú na úlohu a s Matim sme si vymenili mailové adresy. Znova som zavolala jeho otcovi a nechala som ho dohodnúť podrobnosti s otcom rodiny, ktorú som ošacovala ako bezúhonnú.
– Tak, to máš za to, že sa púšťaš do reči s hocijakými sockami. – Povedala mi moja nevesta, keď som sa s pocitom filantropa vrátila na pláž.
Môj mladší vnuk reval, že chce ísť do malého bazénika a starší, že na vodný skúter. A ja som sa tešila, že dnes konečne kúpim svoju červenú kabelku.
Už len na záver ... s Matim a jeho otcom Geraldom sme v kontakte. Pozývajú ma na návštevu a ja ich pozvanie asi prijmem.
