Povedal: < Myslim ze by sa ludia roznych kultur, narodnosti a jazykov nemali pliest. Najlepsie Vam porozumie niekto z vasej vlastnej krajiny. Podobne zmyslate, mate podobne hodnoty, hovorite jednym jazykom.... To Vam vravim slecna a vela stastia.>
Cech, chorvat, rakusan, talian, francuz, spaniel, kanadan, novozealandcan, australcan, juhoafrican, izraelec, portugalec, nor, belgican, ir anglican ci slovak?
Tanecnik, biznismen, student prava, medzinarodneho obchodu, uplne niekto nahodny, ktory ani nevies co robi, prekladatel, pilot, barman, cestovatel, ......[nespominam si], muzikant, operator z telecentra, politik, fyzik, diplomant architektury, technicky inzinier ci architekt, zurnalista?
Moznosti a kombinatorik, je v dnesnom kozmopolitnom svete, kde sa dokazeme dostat z jedneho konca sveta na druhy za 14 hodin nespocitatelne. Za predpokladu ze mame dostatok cestovatelskeho ducha, slobodnej vole a financnych fondov, samozrejme.
Moznosti stretnut toho praveho v 21 storoci sa rozsirili.
Rozmyslala a riesila som [so slecnami ktore su blizke mojmu srdcu a dusi] ake to mame uzasne, a aj ze ako to je noazaj. Co sa nam to deje ked za zamiluvavame do zahranicnych muzov. Co nam to do zivota prinasa. Ako sa zabavame z tych krasnych kulturnych rozdieloch a zisteni ze v niecom su ti muzi celkom podobni. Veci ako napriklad .radi fotime s jedlom ktore prave mame na stole. alebo .pozujeme presne v tej iste poze ako socha za nami. a ze aka zabavne je potom si tie fotograficke ulovky porovnavat. [som chcela pridat aj fotograficku prilohu, ale to nabuduce] nas privadzali do nekonecnych vybuchov smiechu...
Tym ze sme vyrocili pravou nohou do sveta. A zvolili si zahranicny smer sme stretli a stretavame po ceste muzov, tam kde sme.
No a ma to jasne ze vela aspektov. A je asi ine ked ides na dovolenku do Grecka a stretnes plazoveho typka [a zazijes exotiku, ako to opisuju v Eve alebo va Wande.sk] si vonku tyzden, je ine ked zazijes Socrates Erazmus program v Europe [a stretnes celu vzorku medzinarodnosti] si tam 4 mesiace, je ine ked ides do US na Work and Travel program [a vies ze thats it na 3 mesiace a dost] na leto, ako je uplne ine ked studujes na univerzite niekde a zijes v zahranici minimalne 3 roky [cize sa celkom so zahranicnym prostredim zjies] a ako uplne ine je zostat tam niekde v zahranici naneurcito zit.
Hm, a rozmyslam, ze ci to nase maminky a tatinkovia, babinky a deduskovia nemali jednoduchsie. A nesnazim sa to tu niako generalizovat, len oni zili v priestore a v case, ktory im tieto nespocitatelne moznosti neprinasali. A su stastni.
Zijem v Brightone a v maji tomu uz budu tri roky. Zila som a zijem kazdy den naplno. Moj zivot je zlozeny z pritomnych okamihov, ktore prebiehaju prave v tu danu chvilu. Mozno to vyznie tak ze som pozitkar. Tento odstavec nepisem ale v zmysle pozitkarstva. Aj ked boli chvile kedy si si jednoducho uzivala. Dnes hladam cinnosti, ludi a vztahy ktore maju trvacnost. Keby som mala dat na radu pana taxikara, to akoze mam si zatvorit srdce pred vsetkymi inymi ktory nemaju v pase v kolonke narodnost napisane slovak? Alebo na radu mojej babinky [ktoru velmi lubim ale] v cirkevnej kolonke oznacenie katolik? Alebo podla rad zenskych casopisov v kolonke povolanie, stav a vek jednoznacne zabezpeceny, mlady a s dobrym postavenim? Predpoklady na stastie. Ano. Mozem si zivot, a predpoklady na uspesny zivot stanovit. Ale naozaj to tak citim?
Zijeme vo svete politicky zjednotenej europy [alebo teda 27mih statov z nej]. Geograficky ju mame pekne roztriedenu a ano, to odkial pochadzame nas zaclenuje a dava nam identitu. Dnes som citala clanok od cloveka s inicialami MM [fakt si nepamatam presne Vase meno] o vzorky genov jednotlivych narodov v Europe, a to ako nielen jazyk, ale aj geny udavaju pribuznost a hitoriu narodov, kde sa objavili spekulacie o zatriedeni pribuznych narodov. Zacala som spekulovat aj ja. V minuloti tiez narody nezostavali len vo svojich teritoriach, alebo oblastiach, ci krajinach, ale mirgovali. A zlucovali sa s dalsimi [toto je fakt velmi neodborny opis, asi vsak, hladim na to zo sukromneho hladiska tak mi odpustte :)]. Trvalo im to sice dlhsie ako nam dnes kedy migrujeme autami, lietadlami. Ale mixovali sa navzajom. A tiez dnes neponukam navod ako si podme vsetci hladat partnerov do zahranicia. Len diskutujem [sama so sebou a s poziadavkami na mna] o konvenciach. A pytam sa kde su hranice? Medzi anglicanom a slovenkou? [Medzi inzinierom a architektkou? Medzi neveriacim a veriacim? Medzi clovekom z vidieka a clovekom z velkomesta?] Georaficke? Narodnostne? Profesionalne? Osobne[sukromne]?
Ano aj Kukucin, Dickens a ludia z ich pribehov riesili vztahy medzi ludmi z rozdielnych stavov. A ich laska to vydrzala.
Ano aj ja som v poslednej dobe prisla [po rozhovoroch s ludmi z mojho okolia, o ktorych sa si myslela ze su briti, su britmi az do rodokmena z davnych storoci] na to ze nie su. Napriklad spolubyvajuci Johny ma babku z Rakuska [este nikdy tam ale nebol], jeho stari rodicia sa spoznali pocas druhej svetovej vojny, ked jeho babicka prisla s pomocnou silou z rakuska ako zdravotna sestra. A vydala sa za brita. Kolegyna z prace Michaela, s prezyvkou Misa, ma mamicku z Ciech, travievala vela z jej letnych prazdnin v Cechach a jej rodicia sa spoznali cez nadaciu nepocujucich, kedze su obaja hluchonemi. Sploluziackina babicka je tiez ceska, a vravela mi ze jej ceska rodina bola cirkusanstska a ze jej pradedko navrhoval podia a kostymy pre niaky cirkus [mozno to bolo aj humberto, ktovie :)]. Laska vsetkych tychto troch medzinarodnych parov vydrzala. Dokazom su ich deti, alebo vnucata.
Prikladov mohlo by sa dalo uviest vela.
O laske ktora funguje, bez ohladu na konvencie.
A toto bol proces mojich myslienok ktore rozprudila rada do zivota, ktoru si cenim, ale adaptujem. Na mna a na situaciu v ktorej momentalne som. Ved keby sa poznanie, vedomosti, neadaptovali, mozno by sme stale este aj dnes zili v risi Velkej Moravy.
