Zo začiatku išlo všetko ako keď bývali doma, spoločná škola, kino, šport a každý na svojom internáte, no postupne zistili, že to, čo bolo medzi nimi od malička, prerástlo do veľkej lásky. Chceli byť stále spolu a aj sa im to podarilo. Doma sa radšej hneď nepriznali, no keď Milka otehotnela, neostalo im nič iné, len s pravdou von. Hoci rodičia veľmi nadšení neboli, vystrojili svadbu ako v rozprávke, veď mali jediné dieťa. Postupne sa však všetko začalo komplikovať a Milka pre zdravotné problémy musela prerušiť štúdium.
Narodilo sa im krásne, zdravé dievčatko, ktoré mladú mamičku zamestnávalo od rána do večera. Rodičia pomáhali ako len vládali, dokonca im zaobstarali byt v meste, kde bola vysoká škola, aby mohli žiť spolu, ako sa na rodinku patrí. Milka si robila plány, že školu doštuduje, no obaja naraz už študovať nemohli. Preto sa zamestnala v úrade a snažila sa aspoň Milanovi vytvárať čo najlepšie podmienky na štúdium. Po dvoch rokoch sa s malou v náručí a so slzami v očiach zúčastnila na Milanovej promócii, no bola rada, že aspoň on má diplom a bude robiť prácu o ktorej sníval.
Rok potom sa im narodil syn, po ktorom hlavne Milan túžil. Teraz už mal všetko, rodinu podľa predstáv aj prácu, akú vždy chcel, dokonca mu svokor pomohol, aby sa dostal do zahraničia. Na účet im síce pribúdalo čoraz viac peňazí, no tam niekde sa začínali v dokonalom vzťahu vytvárať trhliny. Ešte dlho sa zdalo, že je všetko najlepšie a najkrajšie na svete, postavili spolu krásny dom, chodli na dovolenky, deti sa dobre učili.... Všetko to fungoalo hlavne zásluhou Milky, to ona večne vybavovala a zabezpečovala, viedla domácnosť a celé týždne bez Milana vychovávala ich deti. Ich vzácne spoločné chvíle nekazila výčitkami, hoci cítila, že sa niečo deje, nerobila scény. Milan bol majstrom pretvárky, svojou rodinou sa všade hrdil, nosil so sebou fotografie a domov zas množstvo darčekov.
Až raz prišiel celkom nečakane a nedoniesol žiadne darčeky a ani len špinavé prádlo. Milka sa napriek tomu potešila, lebo mu práve chcela volať, že čakajú tretieho potomka. Chcela sa s nim poradiť, nakoľko syn už mal sedemnásť a lekár jej to neodporúčal. Hneď, ako začala rozprávať, tvár jej manžela sa rozjasnila a to, čo prišlo, nečakala ani v zlom sne. Obvinil ju z nevery a okamžite požiadal o rovod.
Pred súdom však pravda vyšla najavo, hoci to mal Milan ináč naplánované. Neverný bol on a nie jeho milujúca manželka. Ani teraz ho neobviňovala a nepovedala na neho jediné zlé slovo. Po rozvode porodila druhého syna a bola rada, že nešla na prerušenie tehotenstva, lebo starsie deti už domov chodili len cez vikendy. Potom jej zomrel otec, tak si matku zobrala k sebe, aby si pomohli navzájom a tešili sa z malého drobčeka.
Exmanžel sa odmlčal, neprišiel ani dcére na svadbu. Milka často premýšľala nad ním, či je naozaj šťastný, nešlo jej do hlavy, ako to mohol urobiť. Zabudnúť na neho nedokázala aj keby ako chcela, stačil pohľad na synčeka a hneď videla aj jeho otca.
Prešli tri roky a pred domom zastalo auto z ktorého vystúpil prirhrbený pán. Milke bolo známejšie auto ako on. Nezvonil, len dlho stál a mlčky pozoroval dieťa na dvore, ako sa hrá a šantí, potom sa osmelil a zakričal naň. Chlapča však vbehlo do domu po svoju matku, aby sa išla pozrieť na cudzieho uja....
Nebola to len návšteva, bol to návrat. Milan má neuveriteľné šťastie, ešte v materskej škole stretol tú pravú, neverím, že je ešte jedna taká na svete.
