Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, kedy Ježiš prichádza do Jeruzalema. Ľud jasal a v slávnostnom očakávaní volal - Hosana - veriac, že do mesta vstúpil Mesiáš. Nám dnes túto udalosť pripomína posviacka bahniatok a tiež liturgia obohatená o pašie, ktoré už predznamenávajú utrpenie a smrť Ježiša Krista.
Zelený štvrtok je dňom Poslednej večere, kedy bola ustanovená Sviatosť oltárna. Kňazi sa stretávajú so svojim diecéznym biskupom, je to veľký kňazský sviatok. V tento deň Ježiš svojim učeníkom umyl nohy a naznačil im, čo sa v nasledujúcich hodinách bude odohrávať. Mnohí nechápali o čom hovorí, neverili, že sa stane niečo zlé. Na Zelený štvrtok sa zaviažu zvony a mlčia až do slávnostného Zmŕtvychvstania.
Veľký piatok, obrovský smútok, utrpenie a ukrižovanie Pána Ježiša. U evanjelikov je to hlavný deň veľkonočných sviatkov. V katolíckych chrámoch sa omše neslúžia. Symbolom tohto dňa je Ježišov hrob, pred ním sa s modlitbou na perách skláňajú veriaci až do večera nasledujúceho dňa.
Biela sobota je oslavou Ježiśovho Zmŕtvychvstania. Po západe slnka najkrajšou vigíliou, v ktorej kňaz prináša do chrámu nový oheň, symbol nového, večného života - Svetlo Kristovo, slávime jeho víťazstvo nad smrťou. Veriaci si tento oheň odnášali aj do svojich domovov, kde na Veľký piatok pozhášali všetky svetlá aj oheň v peci, aby ho potom úplne obnovili. Veľkonočná svieca - paškál - horí v kostoloch ako symbol zmŕtvychvstania až do Nanebovstúpenia a potom vždy pri slávnostných príležitostiach.
Všetky veľkonočné slávnosti vyvrcholia vo Veľkonočnú nedeľu, ktorú si potom pripomíname každú nedeľu počas celého roka.
