Možno som si staršiu a strednú generáciu veľmi nevšímala, ale teraz, keď som si tu už tiež niečo odžila je to iné, vlastne sa nedá nevšimať si samu seba a mojich vrstovníkov. Stretnem sa s dámou, ktorá je o rok mladšia, ako ja a ide od doktora s taškou plnou liekov. Stretnem sa s druhou, rovnako starou, ako ja, je bez nálady, bez práce, šomre na manžela, lezú si na nervy, nemajú sa o čom spolu baviť. Stretnem ďaľsiu o dva roky mladšiu, ako ja, je rozvedená, sama, deti vyleteli z hniezda, iného muža nemá, nikomu neverí, myslí si , že ju mladší chcú vytlačiť z práce a kompenzuje stresy jedlom . Volá mi známa o sedem rokov mladšia, ako ja a hreší na všetko, lebo ju práve prepustili, deti študujú, muža má vo svete a peniaze posiela len občas. Mohla by som pokračovať o operáciách, invalidoch a iných rozmanitých problémoch, lebo si neviem ani za svet spomenúť na niečo pozitívne, čo som od - nemládeži- v tomto čase počula.
A ja sa dívam na svoj obraz v zrkadle a pripadám si, ako z inej planéty a modlím sa, aby ma takýto vírus nenapadol. Tiež momentalne nemám prečo vyskakovať od radosti a tiež mi občas stúpa tlak, hoci som ho mala celý život pod normálom a určite by som našla toho veľa, prečo by som sa mohla hnevať každý deň hoci na celý svet. No, ale čo sa s tým vyrieši?
Od jednej veľmi milej dámy, ktorá by našej generácii mohla byť matkou, som sa naučila, že vzdávať sa nikdy netreba, lebo, kým človek žije, dokáže všetko vyriešiť. Je stále plná energie, mila, usmiata, nesťažuje sa, nešomre a hlavne je aktívna, zapája sa do množstva činností a na choroby jednoducho nemá čas. Vždy hovorí, že najpodstatnejší je postoj k životu, ak si nespokojný, hľadaj chybu v sebe, nie v ostatných a nevyhováraj sa.
Je veľmi ťažké priznať si chybu a pracovať na sebe v každom veku, hlavne, keď je človek starši ,pohodlnejší a aj tvrdohlavejší. Robiť zmeny tiež každý nedokáže, hoci práve tie prinášajú často aj radosť aj úspech do života.
Určite po Slovensku chodí veľa úspešných ľudí v mojom veku, chcem tomu veriť, bolo by smutné, keby to tak nebolo. Veď vo svete je bežné venovať sa mnohým aktivitám aj v starobe. Fakt mi bolo z tých stretnutí smutno, veď tie ženy mali menej, ako Madona. Možno, by som mala vybrať iný vzor, no mne sa na nej páči, že sa nevzdáva a ide za sojim cieľom ignorujúc svoj vek.
