V skutočnosti názov polnočná omša ani neexistuje, je len zaužívaný. Slávnosť narodenia Pána má okrem vigílneho aj 3 rôzne omšové formuláry na deň slávnosti a to: 1. vo svätej noci, 2. na úsvite, 3. cez deň. Preto je jedno, kedy presne sa začne takzvaná "polnočná" omša, lebo podstatné je len to, aby sa slávila v noci. Ak táto omša začne o 22:00 alebo 00:00, alebo dokoca 01:00 či neskôr, nie je v tom žiaden problém. Pri slávení tejto omše treba dať len pozor, aby už bolo po vigílnej dobe a aby to bolo pred svitaním.
Je pravda, že polnoc je atraktívnejšia doba než 22. hodina, ale o dobe začatia sv. omše rozhoduje hlavný celebrant. Nie je podstatný čas, ale omša ako taká, lebo v svätej omši sa nám sprítomňuje Kristova posledná večera, jeho spásonostná obeta na kríži a jeho slávne zmŕtvychvstanie, ktoré nám veriacim dodáva silu a skutočnú nádej. Pri svätej omši sa pri rôznych príležitostiach spomíajú rôzne udalosti či osobností v dejinách spásy, ale jej neoddeliteľnou časťou je sprítomnenie veľkonočného tajomstva smrti a zmŕtvychvstania Božieho Syna, ktorý spasil tento svet a vyslobodil nás z jarma hriechu.
Svätá Cirkev má i v dnešnej dobe mnoho neprajníkov, nechápavcov a odporcov, ktorí na ňu nejakou formou, či už ústnou alebo inou útočia. Mnohí kritizujú aj také veci, ktoré sú naozaj neopodstatnené a z každej maličkosti či veci, ktorá sa im nepozdáva alebo jej nechápu, spravia škandál či kauzu a s prepáčením si otvoria svoju "hubu".
Cirkev je niečo ako terč kritiky, ale nám veriacim práve to dáva ešte väčšiu istotu a dôveru vňu, pretože svet nakazený hriechom "sa musí búriť voči niečomu, čo je Božie a sväté". Čím viac svet odmieta Boha a Cirkev, tým jasnejšie je to, že Kresťanostvo je pravá viera (spolu so židovstvom, ktoré verí v toho istého Boha, ale žiaľ nespoznalo pravého Spasiteľa a je zaslepené svojím vyvolením a nevidí, že Boh je pre všetky národy a kmene ľudstva), ktorá ľuďom ponúka pravdu a spásu; a to, že spomedzi všetkých cirkví, je katolícka tá, ktorá má plnosť sviatosí a milostí.
