Pamätám si to, ako by to bolo včera. Bolo to koncom letných prázdnin v roku 2005. Ja a mnoho mojich spolužiačok a spolužiakov sme sa stretli po prvý krát. Mali sme zoznamovací výlet a šli sme na Lietavský hrad. O pár dní na to začal prvý rok na gymnáziu.
Ešte v prvom ročníku sme mali podľa mňa ten najlepší koncoročný triedny výlet. Išli sme spolu s našim triednym profesorom na 4 dni do Budapešti, kde sme zažili mnoho krásnych vecí. Najviac sa mi páčilo v posledný deň výletu. Bola nedeľa a šli sme do jedného budapeštianskeho kostola na svätú omšu. Hoci bola omša po maďarsky a ja som si len musel len domýšľať to, o čom je práve reč, bol to skvelý zážitok. Kňaz bol milý a všetkých zahraničných hostí prítomných na sv. omši pekne privítal, obzvlášť veľký zbor z Francúzska, ktorý svojim nádherným a-capela spevom doprevádzal liturgiu sv. omše.Neviem presne čo spievali, ale bolo to krásne a po latinsky. Po omši ak sa nemýlim, dali ešte prídavok a zožali veľký aplauz.
Za tých pár rokov sa v našom triednom kolektíve veľa zmenilo, hlavne vzťahy. Naša trieda nie je moc jednotná, ale aj tak sme jedinečný kolektív. A keď tak uvažujem o tých vzťahoch, najlepšie boli v druhom ročníku.
Naozaj čas ubehol veľmi rýchlo a bol tu 18-ty október 2008 - STUŽKOVÁ. Po mnohých obavách a prípravách, dopadla veľmi skvelo. Začala sv. omšou v kostole Sv. Barbory v Žiline a potom samotnou stužkovou v Dome odborov v Žiline. Bolo aj pár trapasov pri prevedení scénok, ale to už k tomu patrí. Bol to naozaj krásny večer. Čas je naozaj neúprosný, tečie ako rieka; preč, do dejín. I náš čas na gymnáziu onedlho pominie, prídu maturity a po nich? Kto to vie, čo nás čaká a čo nás neminie? No dúfam, nech už príde čokoľvek, že obstojíme a že sa v tomto svete nestratíme, aby nás nepohltil krutý čas; a aby sme sa tak nedostali do priepastí dejín a do zabudnutia.
