Krátko o hudbe

Hudba je afrodiziakum, hudba je antidepresívum. Dokáže potešiť, ale aj vyvolať smútok. Viaže sa na spomienky, pretrváva na veky. Dokáže tiež liezť na nervy. Hudba nás napĺňa energiou, často aj lieči. Hovorí o živote. O živote našom, o živote okolo nás. Hudba má silu vola. Dokáže človeka rozosmiať aj rozplakať. Emócie tvorí melódia, rovnako tak slová. Hudba je všemohúca. V istých prípadoch dokáže vyvolať tranz. Hudba nás tiež dokáže ovládať. Nutno tiež spomenúť, že hudba nás sprevádza takmer odjakživa. Je to zvuk, ale svet by bol bez nej šedý. Napriek tomu, že hudba je nehmotná, dokáže zhmotňovať ľudské pocity a myšlienky. Hudba je pre každého, pretože ak ju nedokážete tvoriť, dokážete ju vnímať. Hudbu má v hlave každý, aj keď zrovna nehrá. Jednoducho hudba predstavuje samostanté svety s jedinečnou výhodou, že si môžeme vybrať vždy ten, ktorý práve vyhovuje vášmu stavu. Myslím, že neexistuje nik, koho ducha by nevystihoval istý druh hudby. Hudbou sa nepohŕda, navyhovujúca sa ignoruje. Hudba sa rešpektuje a vníma. Je to jedna z ľudských potrieb. Hudba si jednoducho zaslúži nekonečnú úctu, pretože je nekonečná a úctihodná. Hudba je metaforou ideálneho sveta, na ktorom má každý svoje miesto. Všetci, ktorí hudbe venovali život, si zaslúžia obrovské ďakujem za diela, ktoré tu zostanú navždy.