Muž s dieťaťom na hrudi, zahalená žena a v pozadí ruiny vojnou zničeného mesta. Titulok obrázku hovorí o ľuďoch utekajúcich zo sýrskeho Aleppa. Fotografia rodiny bola skutočne z Aleppa (zdroj: EPA - european pressphoto agency), ale zrejme málo dramatické pozadie originálu bolo nahradené efektnejším záberom zničeného mesta Homs.
Je na každom z vás aby si vytvoril názor, či aj takéto praktiky možno nazvať skutočným novinárstvom, či aj vymyslené, hrané alebo vynútené príbehy sú alebo nie sú publicistikou. Senzácie chtiví novinári často zabúdajú na základné princípy žurnalistiky, do ich porušovania však môžu byť nútení aj vyššou mocou režimu. Niektoré, zdanlivo nevinné, neopatrné novinárske prehmaty sa tiež ľahko môžu stať príčinou sporov alebo nenávisti národov.
Zneužitie cudzieho nešťastia na popularizáciu a predaj bolo v prípade denníka Kronen Zeitung viac ako zbytočné. Nepoučiteľní novinári tak ale neučinili prvý raz a na ilustráciu prikladám zopár príkladov z minulosti.
Bejrút. Libanonský fotograf Adnan Hajj pracujúci pre agentúru Reuters roky manipuloval fotografie zo stredného východu. Aféra je známa ako Reutersgate.
Zmanipulovaná fotografia, na ktorej egyptský prezident Husní Mubarak kráča v čele politikov vyšla v egyptskom denníku Al-Ahrám. V skutočnosti však bol úpkne vzadu.
Ruskému patriarchovi Kirilovi grafici vyretušovali luxusné hodinky Breguet v hodnote 30 tisíc dolárov.
Príliš odvážny výstrih Catherine Ashtonovej - predstaviteľky Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, musel byť iránskou cenzúrou vyplnený.
