Stratený v púšti

  Keď mániekto veľa dobrých priateľov, o ktorých vie, že ho neopustia a budúpri ňom stať, a že im môže povedať čokoľvek a nikomu to neprezradia...i napriek tomu to môže byť ten človek neuveriteľne opustený a sám.  

Samota jejeho najlepším priateľom i najväčším nepriateľom. „ona“ prichádza právevtedy, keď potrebuje pri sebe svoju „spriaznenú dušu“, keď chce aby ho niektoobjal a mohol sa mu posťažovať a vyplakať na ramene. No práve teraztu nikto nie je! Ak ostáva sa len nechať unášať vírom svojich neúprosnýchmyšlienok, pochybností, trápení, citov. Tým o čom nikomu nepovedal. O tomčo ich postretlo na tej krátkej, avšak strastiplnej ceste životom. O týchčo ich ranili. O tých, ktorých zranili...o príčine všetkého zlého-o sebe.
V človeku- v ľudskej mysli sa odohráva dokonalýa bolestivý „dej“. Myšlienky sú fascinujúce no dokážu naozaj zabíjať.Akje s nimi človek naozaj sám- a dlho- môže ho to priviesť až na pokrajzúfalstva a najhorších činov. Až tam kde už my obyčajní ľudia ničnezmôžeme a ostávajú nám len spomienky-to je jediná vec, ktorá nám potom človeku ostane...ale všetko lepsie ako nič...treba si vážiť, každúsekundu svojho života a usilovať sa o to, aby nebola premarnená. Abysme neplakali, že niečim čo sme mohli spraviť a nespravili sme pretožesa nám nechcelo. A pritom sme si plne uvedomovali, že ten dotičnýpotrebuje pomoc bo pri ňom nikto nie je a dúfa že aspoň my honesklameme ked už sám nevládze a že ho zdvyhneme zo zeme a obijmeme abycítil, že má na tomto svete niekoho...
 Samota jeako byť stratení v púšti...je neznesiteľná ako horúčava a klamlivá akofatamorgána. Sme smädní, avšak musíme veriť, že sa nám podarí nájsťoázu, kdezačneme „opäť žiť a nájdeme tam „nový život“. No kým sa nám to podarí,natej ceste stretneme mnoho prekážok ako sú "púštne búrky", "hady","škorpiony"...Tým to prekážkam musíme odolávať, aby sme sa dostali došťastneho cieľa našej kľukatej a "rozbitej" cesty.

Samota nás oslabuje a dáva nám silu. Ked sme samí vidíme svet ovelajasnešie a pritom cez hmlu. Nedokážeme rozoznať tvary na okolo , alevieme kto sú, čo sú a vidíme ich svetlejšie ako kedykoľvek pred tým...je to najkratšia a nekonečna chvíľa. Je nepopísateľna a taká zrejmá ajasná...jednoducho je to SAMOTA...