Obzvlášť sa mu darí tam, kde lesoinžinieri zo Štátnych lesov TANAPu po víchrici v roku 2004 v rámci svojho svätého ťaženia proti lykožrútovi neťažili. Sú miesta, ako napríklad Tichá a Kôprová dolina, kde sa toto ťaženie podarilo zastaviť. Sú však aj miesta, ktoré - zdá sa - úplne unikli pozornosti štátnych lesoinžinierov. Ako napríklad vývratisko bezprostredne vedľa turisticky frekventovaného chodníka na Kriváň.
Dávajte si pozor! Keď pôjdete po tomto turistickom chodníku (od Troch studničiek) stačí chvíľka zaváhania a zablúdite v "postdisturbančnej jarabinine".
Prečo postdisturbančnej?
Disturbancia vo vedeckom jazyku znamená narušenie, či porucha. V horských lesoch sú narušenia, či vedecky "disturbancie" pomerne bežnými javmi. Sú to totiž oblasti, ktoré sú často atakované rôznymi, relatívne náhlymi javmi meniacimi prostredie (vietor, sneh, námraza, požiar, či lykožrút ...). Tak to bolo aj v novembri 2004. Obzvlášť vydarená "disturbancia" - nemyslíte?
Predpona "post" v slove "postdisturbančnej" znamená, že hovoríme o čase, ktorý nesledoval po disturbancii (pre lepšie pochopenie: Keď vládli u nás komunisti hovorilo sa, že sme komunistická krajina; po páde železnej opony sa o nás hovorilo, že sme postkomunistická krajina).
Prečo jarabinine?
Jarabinina je prvé štádium lesa, ktoré sa na väčšine tatranských lokalít zasiahnutých veternou disturbanciou začalo vyvíjať. V tomto štádiu lesa výrazne dominuje jarabina, ktorá sa zvykne nazývať aj pionierskou alebo prípravnou drevinou, avšak nájdete ju aj v dospelom lese (inak by dnes v týchto oblastiach nebola).
Prípravné dreviny, resp. stromy majú obrovský význam. Disponujú výraznou rastovou energiou, preto sú schopné rýchlo využiť možnosti, ktoré im poskytne otvorená plocha po disturbancii. Vďaka prípravným drevinám nezarastie postdisturbačná oblasť na dlhé roky trávou alebo všakovakými kriačinami. V Tatrách sa jej najlepšie darí práve tam, kde sa vyvrátené a polámané stromy po víchrici v roku 2004 ponechali na pozvoľný rozklad. Pod ochranou stojacich, vyvrátených a polámaných otcov smrekov rastú deti lesa - mladé jarabiny. Vytvárajú životný priestor pre ich následovníkov - mladých smrekov pochábľov a usmrkancov (čo tí vedia o "disturbanciách"), často rastúcich na miestach, kde by lesoinžiniera ani vo sne nenapadlo ich sadiť.
Veru - aj taká je úloha jarabín rastúcich povedľa turistického chodníčka na Kriváň :-)
Foto: (c) LES
