V zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám som si dňa 9. novembra 2007, tri dni po zasadnutí rady, vyžiadal všetky podklady , ktoré mala rada v rámci šetrenia sťažnosti k dispozicii.
Kancelária rady mi po vyše mesiaci zaslala Správu o šetrení mojej sťažnosti, súčasťou ktorej bola aj analýza televíznej relácie o lykožrútovi a prepisy príspevkov odvysielaných v rámci programovej služby STV týkajúcich sa riešenia následkov prírodnej katastrofy vo V. Tatrách z roku 2004. Kedže mi rada poskytla len tento podkladový materiál považoval som ho za komplexný podkladový materiál na rokovanie rady. Odpoveď na moju žiadosť prišla na hlavičkovom papieri rady, s pečiatkou rady a podpisom samotnej predsedníčky rady, pani Valérie Agócs. V prípade, že existovali aj iné podklady na rokovanie rady, došlo z jej strany k porušeniu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko mi neboli sprístupnené informácie v požadovanom rozsahu.
V reakcii rady na správu o neobjektívnosti televíznej relácie o lykožrútovi sa uvádza, že v rámci šetrenia predmetnej sťažnosti rada neskúmala dodržanie objektívnosti v danom programe. Na stranách 9-10 Správy o šetrení sťažnosti sa však nachádza Analýza, ktorá pomerne podrobne hodnotí danú televíznu reláciu z pohľadu vedenia a odbornosti diskusie, jej informačnej hodnoty, ale tiež z pohľadu vyváženosti a nestrannosti - to znamená, z pohľadu objektivity. V analýze sa vyslovene, tučným a podčiarknutým písmom uvádza: V diskusii výslovne chýbal, priam sa v nej vyžadoval, názor protistrany, ktorú predstavujú lesoochranárske združenia a mimovládne organizácie. Ďalej sa tam uvádza: Tie sa v rámci diskusie stali dotknutou stranou, pretože boli kritizované najmä štátnym tajomníkom MŽP J. Jadušom, Mariánom Ondrejčákom, generálnym riaditeľom lesníckej sekcie ministerstva pôdohospodárstva, ale aj Mikulášom Michelčíkom, predsedom Združenia lesníkov a ochrancov prírody Tatier. Najväčšie výhrady k postupu ochranárov a mimovládnych organizácií vyjadril J. Jaduš (mimochodom politický nominant HZDS-ĽS). Jeho kritika zostala „visieť vo vzduchu", pretože na ňu nemal kto zareagovať.
Analýza objektivity televíznej relácie o lykožrútovi končí nasledovným hodnotením:
STV v napadnutej diskusii neposkytla priestor predstaviteľom ochranárov a mimovládnych organizácií, ktorí boli dotknutou a zainteresovanou stranou. Pri absencii zástupcov tretieho sektora nebolo možné zabezpečiť princíp názorovej plurality, pretože všetci diskutujúci mali rovnaké názory na riešenie kalamity.
Slovenská televízia neprezentovala názory všetkých zainteresovaných strán v danej besede, čo možno považovať za nezvládnutie profesionálneho prístupu k takému závažnému celospoločenskému problému, akým je zlý zdravotný stav slovenských lesov. Ignorovanie názorov ochranárov a mimovládnych organizácií nemožno považovať ani za technickú príčinu, pretože o dôvodoch ich neúčasti sa moderátorka nezmienila.
